abo spoj. priraďovacia region. ▶ vyjadruje vylučovací vzťah, eventualitu, alebo: Veru tak, mládenci, správajte sa ako ľudia, abo sa practe odtiaľto! [Š. Bednár]; Hovorím vám, abo sa vyrovnáme podobrotky, abo pozlotky. [LT 1998]
abo p. alebo 1
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
abo spoj. nár. i bás. alebo: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (Chal.)
abo I. spoj. priraď. or, lipt, vsl vyjadruje vylučovací vzťah (pri dôraze abo - abo, buď - abo) al. vzťah eventuality: Choďili kupovať až na Dolňiaki dákej múki abo čoho (Lipt. Matiašovce LM); Popel śe sipal do bočki abo do šafľa (Baldovce LVO); Prišlo žimno, abo dajaki diždž ih (kurence) zmočel, ta pohinuľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Sami ňemaľi ňijaki žemi, abo ľem barz malo (Brezina TRB); Abo zaplať, abo zmizňi (Pucov DK); Madz vźaľi abo kurčata, abo huśi predac (Sokoľ KOŠ); Abo pujdzež, abo ce zochabim (Hubošovce SAB); Buď zhiňem tam, abo sa vraťim (Osada TRS) II. čast. vsl začleňuje do kontextu výpoveď ilustrujúcu ďalším prípadom predchádzajúce tvrdenie; napríklad aj: Jag zme s koscela višľi, zaž zme čižmi zobuľi. Abo ked zme išľi do Košic, ta čižmi zme vžaľi na ruku (Kokšov-Bakša KOŠ); Ta to bul barz veľki figľar. Abo jag i stara kovaľka, ta to jej pari ňebulo na valaľe (Sedlice PRE); Abo dakedi jake buľi zabavi! (Čemerné VRN)
abo spoj prir vyj. vylučovací vzťah, alebo: hczy gemu starze penize abo polske daty (PLAVEČ 1532); jedne desat abo i meru (LISKOVÁ 16. st LP); volyátzo abo v tzelu, abo v dusi potrebujeme (MCa 1750); priness twogemu hnewnikowi daco do domu, abo mu possli (PH 1770)