zvislý príd. smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu, vertikálny: z-á os, priamka, dráha, z. pohyb;
zvislo, zvisle prísl.;
zvislosť -i ž.
zvislý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
zvislý smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu • kolmý • vertikálny: zvislá, kolmá priamka; zvislý, vertikálny pohyb • stojatý (postavený v zvislej polohe): stojaté písmo
zvislý príd.
1. smerujúci kolmo na vodorovný smer al. rovinu, vertikálny; ktorý je daný smerom zemskej príťažlivosti. z-á os, priamka, úsečka, z-á dráha, z-á poloha, rovina, plocha, z-á hrana, z. ohyb, z. stĺpec; z-é zárezy (Gab.); z-é ryhy (Štef.); Trámy bolo treba píliť zvislým smerom. (Zúb.)
2. zastar. visiaci smerom dolu, spustený dolu; ovisnutý: Klobúk so širokou strechou a zvislou stuhou. (Kuk.) Upravuje si zvislé fúzy. (Ráz.) Široké, nadol zvislé listy. (Čaj.);
zvislo i zvisle prísl. k 1: stáť, pôsobiť z.;
zvislosť, -ti ž. vlastnosť dačoho zvislého
zvislý príd visiaci kolmo dolu: retropendulus: nazadu zwysly, wysycy (KS 1763)