zrkadlo, -a, -diel str.
1. sklenená tabuľa (tabuľka) s lesklou kovovou vrstvou na spodnej ploche utvárajúca odrážaním svetelných lúčov plošný obraz predmetov pred ňu postavených: toaletné, vreckové z.; brúsené, benátske z.; zrkadlo na stenu (Kuk.); (hladký, čistý) ako z.;
tech., opt. hladká pravidelná plocha, ktorá odráža svetlo: rovinné, sférické, vypuklé, guľové, parabolické z.; zväčšujúce z.; geod. uhlomerné z. skladajúce sa z dvoch malých obdĺžnikových zrkadiel, vsadených do kovovej objímky; aut. spätné z.
● nastaviť niekomu, niečomu krivé z. zosmiešniť niekoho, niečo; nastaviť niekomu z. ukázať mu, aký je; Ukázalo sa to ako v zrkadle (Heč.) veľmi jasne, zreteľne.
2. odb. niečo, čo istými vlastnosťami pripomína zrkadlo: chem. arzénové, antimónové, strieborné z. lesklá usadenina arzénu, antimónu, striebra;
les. plôška, na ktorú sú sústredené húsenice na určitý čas po vyliahnutí;
sta. vodorovné, obyč. obdĺžnikové pole zrkadlovej klenby;
typ. presný rozvrh umiestnenia obrázkov a textu pre knihu al. časopis;
poľov. bledá, obyč. biela škvrna v okolí ritného otvoru pod chvostom niektorých zvierat; biela škvrna v ohybe krídel niektorých vtákov;
vodohosp. bazén, ktorý má spevnené dno, s otvormi pre vnikanie liečivej vody, zrkadlisko;
krajč. klopa al. celá fazónka obtiahnutá na lícnom povrchu zrkadlovkou;
3. hladina (obyč. vodná): Voda je tichá a v jej zrkadle smeje sa mesiac. (Jil.) V zrkadle vody uzrela deva svoju postavu. (Škult.); ligotavé zrkadlá jazier (Mor.); zrkadlo vôd (Tim.)
4. verný výraz, obraz, odraz, svedectvo: Umenie je zrkadlom svojej doby. (Zúb.); oko, zrkadlo duše (Pal.); história slávneho Dona Quijota, svetla a zrkadla celého potulného rytierstva (Fel.);
5. zried. zoznam, súpis na pripamätanie niečoho: Prešiel som vo svojej modlitebnej knižke z riadka na riadok celé zrkadlo spovede. (Letz);
zrkadlový príd.
1. týkajúci sa zrkadla, zrkadiel, pozostávajúci zo zrkadiel: z-á plocha, z. salón, z-á sieň, z-á dvorana; z-é steny pokryté zrkadlami z-é tabule; z-é bludisko (Urb.); sklár. t-é sklo druh čistého a bezfarebného silnejšieho tabuľového skla na oboch plochách brúseného do roviny; geod. z-é stroje, prístroje reflexné prístroje so zrkadlami určené na vytyčovanie al. meranie uhlov; opt., astron. z. ďalekohľad ktorého objektív je duté zrkadlo veľkej ohniskovej vzdialenosti, reflektor; for. z-á komora zrkadlovka;
2. istými vlastnosťami pripomínajúci zrkadlo. Zrkadlový pásik mora sa jagal veľmi ďaleko (Jes-á) lesklý; z. tok (Fig.) s lesklou hladinou; t. lesk veľmi vysoký; stav. t-á klenba kláštorná al. korýtková klenba s vodorovnou plošinou vo výške záklenku; les. z. rez polomerový rez drevom, na ktorom sa prerezané dreňové lúče javia ako lesklé prúžky; hud. z. kánon v ktorom je druhý hlas vedený dôsledným protipohybom k danému hlasu;
zrkadielko, -a, -lok (nár. i zrkalko, -a, -liek) i zrkadielce, -a, -lec (nár. i zrkalce, -a, -liec) str. zdrob. expr.
zrkadlový p. zrkadlo