zlodejka -y -jok ž.
1. žena, kt. kradne, okráda
2. slang. objímka s vývodom na zapojenie iného spotrebiča
zlodejka -ky -jok ž.
zlodej, -a m.
1. kto kradne, okráda: vreckový z., vlakový z.; Vlúpanie spáchal domáci zlodej. (Stod.) Tu sa mi vlámali zlodeji do komory. (kal.); odkradnúť sa, vytratiť sa ako z.; prichytiť z-a; Príležitosť robí zlodeja. (prísl.)
2. pejor. nečestný, nepoctivý človek, ktorý dosahuje zisk na účet iných (často ako nadávka): Lepšie mu bude v službe ako u takého zlodeja. (Tomašč.) Načo mám čakať? Aby ste peniaze schovali a potom odtajili? Ste lumpi, zlodeji, raubíri! (Letz) Kam piadiš zlodej! zareval v patriotickom hneve Višňa. (Vaj.);
zlodejka1, -y, -jok ž.
1. žena, ktorá kradne, okráda, pren. i o zvieratách: straka-zlodejka;
2. včel. včela, ktorá rabuje zásoby z cudzieho úľa;
zlodejský príd.
1. majúci vlastnosti zlodejov; skladajúci sa zo zlodejov: z-á banda, tlupa; z. národ (Jaš.); Vy zlodeji zlodejskí! (zosilnená nadávka);
2. pochádzajúci od zlodeja al. zlodejov: z-á stopa, z. plán, z. úmysel;
zlodejsky prísl. ako zlodej: z. sa prikradnúť;
zlodejstvo, -a, -tiev str.
1. zlodejská činnosť; krádež;
2. pejor. nečestné obohacovanie sa na účet druhých;
zlodejček, -a, zlodejíček, -čka, zlodejík, -a, mn. č. -ci/-kovia i zlodejko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.;
zlodejisko, -a str. i m. zvel.
zlodejka1 p. zlodej
zlodejka2, -y, -jok ž.
1. technol. úzka ručná pílka s listom vybiehajúcim do špičky;
2. slang. rozvodka umožňujúca odviesť prúd od žiarovky k inému spotrebiču