zjednotený príd. kt. sa zjednotil, jednotný: z. postoj;
zjednotene prísl.;
zjednotenosť -i ž.
zjednotený -ná -né 2. st. -nejší príd.
jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo
2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)
zjednotený p. jednotný 1
zjednotený príd. zlúčený, spojený v jednotu, v celok: z. národ, štát, z-á strana, z-á telovýchova, z. pracujúci ľud;
zjednotene prísl. zried.: z. postupovať jednotne;
zjednotenosť, -ti ž. jednotnosť, jednota (Šolt.)
zjednotene p. zjednotený
zjednotený príd kt. sa zjednotil, stal jednotným, zlúčený v celok: unitus: spogeny, zgednoceny (KS 1763); w tom domnenj bili, že cele wogsko zgednocenjch knjžat ohen zachwatil; potoki zgednocene do mora se nawracegj (PT 1796); -e prísl: unite: spolu, zgednotene (KS 1763)