zbojník -a mn. -ci m.
1. kto zbíja: družina z-ov;
pren. hovor. okrádač
2. expr. lapaj (význ. 1, 2), beťár: ty z. akýsi!
zbojníčka -y -čok ž.;
zbojnícky príd. i prísl.: z. kapitán, z-e piesne; kuch. z-a pečienka mäso pečené obyč. na ražni; z. naladení vojaci;
zbojníctvo -a s.
zbojnícky -ka -ke príd.
zbojnícky prísl.
lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristnícky • koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov • zbojský • zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad • lupičský • zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda
šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský
zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojnícky • lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly • žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha • expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka • pren. lepkavý: mať lepkavé prsty
zbojník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto zbíja, kto chodí po zboji, lúpežník. Zbojníci boli samí dobrí ľudia (Fr. Kráľ) hrať sa na z-ov;
2. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník, ničomník. Materna je zbojník, čo ich ozbíjal o domov. (Bod.) Jano navolal predsedovi do zbojníkov. (Min.);
zbojnícky príd. i prísl.: z. život, z-e piesne, tance; kuch. z-a pečienka bravčové mäso opekané na ražni; Vojak bol až príliš zbojnícky naladený. (Al.);
zbojníctvo, -a str. lúpežníctvo, zbojstvo;
zbojníček, -čka m. zdrob. expr.: zbojníčisko, -a str. i m. zvel. expr.