zastávka -y -vok ž.
1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode); pracovať bez z-y
2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky
3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?
zastávka -ky -vok ž.
stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanica • žel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávke • hovor. zastar. štácia (Plávka)
zastávka p. stanica
zastávka, -y, -vok ž.
1. miesto, kde pravidelne zastavuje hromadný dopravný prostriedok: z. autobusu, trolejbusu, električky; železničná z.;
2. zastavenie, prerušenie nejakého pohybu: utekať, robiť bez z-y; voj. malá, veľká z. krátke al. dlhšie prerušenie pochodu al. presunu
zastávka1 ž 1. miesto, kde sa dá zastaviť: na wodách se wsseligaké zastawky nachadzagu (CA 1679 E); na zastawce nad gombom czymer pansky (DUBNICA n. V. 1722) 2. ohrada: statek ma se w zastawkach pusstat (ZÁBORIE 1714)
zastávka2 ž práv záloh, závdavok: gedon echtl zemy towarisse, ktery predtym tež požiwal Esstwan w zastawke (JELŠAVA 1596 E)