zamilovaný príd. zaľúbený; svedčiaci o tom: z. pár; z. pohľad, šepot
● expr. z. (až) po uši veľmi;
zamilovane prísl.: z. hľadieť;
zamilovanosť -i ž.
zamilovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ľúbostný ktorý sa dotýka citového vzťahu lásky • milenecký: rodičia nevedeli nič o ich ľúbostnom, mileneckom pomere • kniž. milostný: film obsahuje milostný príbeh • zaľúbený • zamilovaný • kniž. galantný: recitoval milej zaľúbené, zamilované, galantné verše • citový: mať k dievčaťu citový vzťah • hovor. srdcový: zdôverovať sa so svojimi srdcovými záležitosťami
obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ
zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom • zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľad • hovor. zakukaný • expr.: zbláznený • pobláznený • zjašený • pojašený • zbesnený • spochabený • hovor. expr.: buchnutý • bachnutý • rachnutý • tresnutý • tresknutý • zasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutý • hovor. expr. paf (neskl.)
2. p. ľúbostný
zamilovaný 1. p. zaľúbený 1 2. p. ľúbostný 3. p. obľúbený
zámikovať, -uje, -ujú nedok. krajč. (čo) štepovať záhyby na látke: zámikované šaty zamilovaný príd.
1. ľúbiaci niekoho (obyč. o ľúbostnom vzťahu mladých ľudí), zaľúbený. z. mladík, z-é dievča, z. pár;
spodst. zamilovaný, -ého m. zaľúbený, ľúbiaci človek
2. vyjadrujúci, ukazujúci, prezrádzajúci ľúbosť, zaľúbenie: z. úsmev, z. pohľad; z. šepot;
3. oslavujúci lásku, ľúbostný, erotický. z-á pieseň, z-á história, z. román;
4. hovor. milý, obľúbený: z-é miesto, z-é jedlo;
zamilovane prísl.: hľadieť, pozrieť sa z., rozprávať z.;
zamilovanosť, -ti ž.
zamilovaný príd 1. ľúbiaci niekoho, zaľúbený: remosa ginač echeneis gest ribička mala w mory, wssetko, y negwetssy a negtessy lod zastawy, tak misel čloweka zamilowaneho chatrna dewečka (MC 18. st) 2. milovaný, obľúbený, ľúbený: milugjcym y krátka chwilka dluhý čas se zdá býti pro obdržánj wěcy sobě zamilowaneg (MP 1718); rabkyne, dywka krestyanka, od mustaphi, tureckého cysare, welicze zamylowana (PeP 1770); wsseckj waukol zamilowaneg paneg sweg stogjce nimfj (PT 1796) 3. vyjadrujúci k niečomu náchylnosť, kladný vzťah: lidé w tychto pomynutedlnych wecach gsu zamilowany (SJ 18. st) 4. prezrádzajúci, vyjadrujúci zaľúbenosť: dáleg nasleduge falessné dobré, neb prawdiwé zlé, totižto zamilowané wzrenj, ruku stjskanj (MPS 1777); subst z. m zaľúbený, ľúbiaci človek: zamilowany, co žada, zna, co ssmakuge a chuty, geho gest (MC 18. st) Crates zamilowanym prostredky predklada (MC 18. st)