zubatý
I. príd.
1. kt. má veľké, nápadné zuby: z. chlapec;
pren. expr. z. súper nebezpečný
2. opatrený zubmi (význ. 2): z-é koleso;
pren. expr. z-é slnko slabo hrejúce
3. okrajom pripomínajúci rad zubov: z. okraj, z-á kosa; poľnohosp. z-á raž postihnutá zubatosťou;
zubato prísl.;
zubatosť -i ž.
1. k zubatý
2. poľnohosp. choroba obilnín prejavujúca sa chýbaním zŕn v klasoch
II. zubatá ž. hovor. expr. smrť (význ. 2), smrtka: prišla poňho z.
zubatá -tej pl. N -té G -tých ž.
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
zubatá p. smrť 2
zubatý príd.
1. (o človeku a zvierati) vyznačujúci sa veľkými zubami (obyč. aj veľkým počtom zubov): z-á lebka (Ondr.); Vyzeral ako orangutan so svojím zubatým pyskom. (Jégé) Bol by hádam radšej, keby bola krivá alebo zubatá. (Kuk.); z-á papuľa žraloka (Vaj.);
spodst. zubatá, -ej ž. hovor. expr. smrtka, smrť: Ešte je so mnou nie tak zle, nedám prst zubatej. (Žáry)
2. (o niektorých predmetoch) opatrený zubami: z-é koleso (Ráz.) ozubené; z. nôž (Vans.) majúci ostrie v tvare zubov; bot. z. list, novšie zúbkatý; pren. expr. z-é slniečko, slnko chladné, slabo hrejúce; zubaté lúče mesiaca (Tomašč.) chladné; Zima je zubatá ako staré tŕnie (Gab.) ostrá, prenikavá
3. poľnohosp. z-á raž, z. klas postihnutá(-ý) zubatosťou;
4. svojím obrysom pripomínajúci rad zubov, nerovnaký, krivolaký, s cikcakovitým okrajom: otvor, zubatý na okrajoch (Bedn.); z-é zvyšky múrov (Žár); z-é biele vrchy (Jes.); z-é čipky (Ráh.);
zubato prísl. k 2 zried.: slnko svieti z. slabo