zubáč -a mn. N a A -e m. dravá riečna ryba, zool. Lucioperca
zubáč G a A -ča pl. N a A -če m.
zubáč, zubák, zubáľ p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
zubáč1, -a, mn. č. -e m. dravá ryba z čeľade ostrižovitých; zool. z. obyčajný (Lucioperca lucioperca), z. volžký (L. volgensis)
zubáč2, -a, mn. č. -e m. expr. zried. zub: Ičko sa smeje, až sa mu biele zubáče blyštia. (Ráz.-Mart.)
zubáč m zool ryba zubáč obyčajný Luciopeca luciopeca: charax: zubač (KS 1763)