záhradník -a mn. -ci m. odborník v pestovaní kvetov, zeleniny a iných okrasných a úžitkových rastlín: učiť sa za z-a
● expr. urobiť → capa z-om;
záhradníčka -y -čok ž.;
záhradnícky príd.: z-a škola, z-e nástroje, z-e lyko;
záhradníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. záhradnícky odbor: pracujúci v z-e
2. závod zaoberajúci sa záhradníckou činnosťou: družstevné, komunálne z.; pareniskové z.
záhradnícky -ka -ke príd.
záhradník1, -a, mn. č. -ci m. človek obrábajúci záhradu odborným spôsobom, venujúci sa záhradníctvu: francúzski, bulharskí z-ci; školený z.
● expr.: urobiť, spraviť capa záhradníkom zveriť dačo, dakoho na nespoľahlivého človeka; cap sa stal záhradníkom nespoľahlivý človek sa dostal na zodpovedné miesto;
záhradníčka, -y, -čok ž.;
záhradnícky príd.
1. používaný v záhradníctve: z. nôž, z-a pílka, z-e nožnice, z-e lyko, z-e sklo;
2. určený pre záhradníkov: z-a škola;
(po) záhradnícky prísl.: upraviť, pripraviť pôdu po z.
záhradnícky p. záhrada