záhumnie [-ie, -ia] s priestor za humnami, kde sa začínajú polia, humno: nayprwe aby w humnie strana budowana byla Ondrzeyowi a sad, druha strana aby byla Matieyowi a zahumnie aby spolu na dwoge rozdielili (ŽK 1507); s tech penezi Samuel Mazurka spustil syrotam fl 3 a toliko ty syroty aby mu fl 1 nawratili a zahumnia y s tym pol quentinom (P. ĽUPČA 1591); az po zahradu, ktera za stodolu lezy na zahumny (BOLEŠOV 1653); kdi biwal w Čačine, že oni tu malu stranu užiwali a zahumnia naziwali (B. BYSTRICA 1698); co se domu dotiče, nachazj se na nem 700 f, w kteregssto summe gsu dwe zeme na Pengasskach a zahumna domowe (S. ĽUPČA 1756) pri dome; zložila žalobu Macza Valaszkay žena naproti Ianowy, že zahumnga zoral, ktere gim napoly ma byt (PONIKY 1793)