vystúpenie -nia -ní s.
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
vystúpenie p. prejav 1
vystúpenie, -ia str.
1. podujatie (obyč. umelecké, kultúrne, telocvičné) realizované pred verejnosťou, pred kolektívom ap.: verejné v.; pohostinské v. divadla; kultúrne v. (Vaj.); telocvičné v. (Jil.);
2. zastar. správanie, vystupovanie: Dekan má prosté a otvorené vystúpenie. (Tim.) Nemala ešte istoty vystúpenia. (Jégé)
vystúpenie [-í] s 1. výstup z niečoho na niečo: exscensio: wystúpeni; iniqvus ascensus: nesnadne wystupenj naň (KS 1763); obiwatelga Mliničtyi neprohlidagice ani na nasse z toho mesta nemožne wistupenia s fúrom (BOBROVNÍK 1763); rytjrskj pany k tomu hroznemu z geho lody wystupenj z wysokych wežj se djwali, gakožto k dywu hroznemu (HI 18. st) 2. vyhnutie sa, odstúpenie sa: diverticulum: odstupenj, wystupenj s cesti (KS 1763)