vyhňa -e ž. ohnisko na rozžeravovanie kovov, ktorého teplota sa zväčšuje vháňaním vzduchu; dielňa s týmto ohniskom: kováčska v.; horúco ako vo v-i veľmi
vyhňa -ne -ní ž.
vyhňa ohnisko na rozžeravovanie kovov pri kováčskych prácach; dielňa s týmto ohniskom: kováčska vyhňa; obecná vyhňa • nár. šmikňa • kováčňa (dielňa, v ktorej sa obrábajú kovové predmety kovaním)
vyheň p. vyhňa
vyhňa, -ne, -ní (zastar. i vyheň, -hne) ž.
1. druh pece na rozžeravovanie kovov, v ktorej sa vháňaním vzduchu do plameňa dosahuje vysoká teplota: kokosová v., poľná v.;
2. miesto, miestnosť, budova, kde sa robia kováčske práce: obecná v.; horúco ako (ani) vo vyhni veľmi teplo; pren. bás. vyhňa lásky (Hlb.);
vyhnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
vyhňa ž 1. kováčska pec: kowáč w wyhny wzduchuge ohen mechem kowáckim (OP 1685); a nohi geho podobné mosazi gako w wyhni rozpálené (KB 1756); ustrina: kowárska wyhna, pec (KS 1763); z kuryceg wyhne swég wiskocil Mulciber (PT 1778) 2. kováčska dielňa: w wyhny nakowa welka (LIETAVA 1612); Zawodcom, ktery wozily kamenje k wjhnj, dano den 10; A. Trajczik ukazal mjesto, abj tam mohol wyhnu kowacku slobodne postavyt (ŽILINA 1693); ( 1701); ferrea fabrica: kowárstwi, et wyhňa (KS 1763) P. tpn Wyhne (Vyhne 1426 VSO)