voliteľný príd.
1. kt. si možno vybrať, voliť: v. predmet
2. do kt. možno voliť: v-á funkcia;
voliteľnosť -i ž.
voliteľný -ná -né príd.
nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny
voliteľný p. nepovinný
voliteľný príd. ktorý možno voliť, ktorý sa dá voliť: v-é orgány; škol. v. učebný predmet;
voliteľnosť, -ti ž.: v. funkcií