Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

voľný príd.

1. nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý, uvoľnený, povolený: v. koniec lana, v. účes; v-é struny, v-é skrutky; fyz. v-á poloha rovnovážna, pri kt. ťažisko ostáva v rovnakej výške

2. (o odeve ap.) málo priliehajúci, nie upätý, op. tesný: v-é šaty, topánky; nohavice v-é v páse

3. ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: v-á plocha, v-é miesto, v-á linka; v-é priestranstvo; v-é more otvorené, šíre

4. nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: v. čas, v. deň; večer som v.

5. zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: v-á cesta, v. priechod, výhľad; v. predaj; ekon.: v. trh, v-á súťaž; lingv. v. prízvuk pohyblivý (rozlišujúci slová podľa význ.); fyz. v. pád pohyb telesa vplyvom zemskej tiaže; šport.: v-á zostava, v. spôsob (v plávaní); v. (ne)priamy kop

6. nepridŕžajúci sa prísne predlohy: v-é podanie, spracovanie, v. preklad

7. bezplatný: v. vstup, lístok

8. spoločensky nenútený: v-á zábava, v. tón, v-é spôsoby; v-é mravy uvoľnené, neviazané

9. slobodný (význ. 4), nezávislý: v. ľud; môžete odísť, ste v.

10. pomalý (význ. 1), mierny: v-é tempo

v. ako vták celkom; mať v-é pole, v-é ruky možnosť samostatne konať; žiť, byť na v-ej nohe mať slobodné povolanie;

voľne prísl.: v. visieť, splývať; v. pobehovať, v. sa pasúci dobytok; v. citovať, prekladať; v. sa správať; v. žiť, dýchať;

voľnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
voľný; voľne prísl.; voľnosť ‑i ž.

voľný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

/3407478±3935 1.69: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 1526547→1526142
+2261
−2193
celý/63177 nový/37847 veľký/35521±829 dobrý/19501 slovenský/18108±460 minulý/16966 vlastný/12251 malý/12042 dlhý/9792±89 istý/8777 plný/8692 rovnaký/8200 starý/7685 dôležitý/7549 silný/7507 podobný/7378 obrovský/6800 vysoký/6711 voľný/6431 celkový/6348 hlavný/6219 (11377/1212640)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatenýnehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkciavoľnýkniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohosteniedobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviskahladkýnehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolaniavoľnýslobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechodsústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úlohpokojnýtichýneskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastiečistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály


neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

voľný príd.

1. voľne pohyblivý, nie upevnený, nie spútaný; nie viazaný: v. koniec povrazu, lana; koľajnice pripevnené na voľných podvaloch (Zúb.); v. účes s. vlasmi voľne splývajúcimi; mať v-é ruky, pren. mať možnosť slobodne rozhodovať; stroj. v. čap voľne uložený; fyz. v-á poloha rovnovážna poloha, pri ktorej ťažisko ostáva stále v rovnakej výške; chem. v. kysličník uhličitý, v-á kyselina ktorý(-á) nie je chemicky viazaný(-á); lingv. v. prízvuk ktorý nie je viazaný na určité miesto v slove; gram. v datív vyskytujúc sa aj pri slovesách, ktoré nemajú pevnú väzbu s datívom;

2. nie napätý, nie strnulý; povolený, uvoľnený. v-é struny, v-é plachty (na plachetnici); Rybárska sieť nesmie byť príliš voľná. (Štítn.); šport. v. beh beh s uvoľneným svalstvom;

3. (obyč. o odeve al. častiach odevu) málo priliehajúci, málo obopínajúci, nie tesný, nie upätý: v. kabát, v-é šaty, v-é rukávy; v-é topánky; v. opasok; v-é obruče;

4. ničím neomedzený, neohraničený, šíry: v-é priestranstvá, v-á pláň; v-á príroda; v-é more (Zúb.); v-é polia (Jégé); v-é diaľavy (Al.); Mesiac vyplával na voľné nebo. (Jaš.)

5. ničím nezaplnený, nezaujatý; neobsadený. v-á plocha, v. priestor; v-é miesto, v-á stolička, v. stôl (v kaviarni); v-á izba, v-á posteľ (v hoteli); v-é pole (napr. na šachovnici); telef. v-á linka neobsadená hovorom

mať v-é pole mať vhodné podmienky pre niečo, mať možnosť slobodne konať, nebyť ničím hatený;

6. (o čase) nezaplnený povinnosťami, prázdny; (o človeku) zbavený (pracovných) povinností: v. čas, v-á chvíľka; v-á (vyučovacia) hodina; v. deň; v-é štvrtky (Žáry); dnes (odpoludnia, večer) som voľný;

7. zbavený prekážok, ničím neobmedzený, nehatený, nerušený. v-á cesta, v. priechod; v. chod, v. priebeh niečoho; v. rozhľad, výhľad; v. predaj bez prídelových lístkov; ekon. v. obchod, v-á konkurencia, v-á súťaž (v predmonopolistickom štádiu kapitalizmu); fyz. v. pád pohyb, ktorý vykonáva teleso (po vypustení z pokojovej polohy) vplyvom zemskej príťažlivosti; poet. v. verš ktorý nemožno deliť na pravidelné stopy; šport. v. kop (hod) druh trestného kopu (hodu), pri ktorom hráč nie je hatený súperom;

8. konaný, uskutočňovaný podľa vlastnej vôle, podľa vlastného uváženia; ľubovoľný. v. výber, v-é návrhy; v-á zostava; šport.: v. spôsob plavecká disciplína, v ktorej možno voliť ľubovoľný štýl (obyč. crawl); v. štýl (v gréckorímskom zápase) pri ktorom možno použiť akýkoľvek hmat; v-á jazda (v krasokorčuľovaní) zostavená z ľubovoľne usporiadaných (povolených) figúr a prvkov;

9. nepridŕžajúci sa otrocky predlohy, odchyľujúci sa od predlohy; nie presný; nie doslovný: v-é spracovanie, v-é podanie, v-é vyprávanie; v. preklad;

10. poskytovaný zadarmo, bezplatný: v. vstup, v-á vstupenka, v. (cestovný) lístok;

11. spoločensky nenútený, neviazaný. v-á zábava, v-é spôsoby v-á láska, v-é mravy; Voľný tón, ktorý zaviedla, pripúšťal i dvojzmyselné žarty. (Vaj.)

12. nepodliehajúci cudzej vôli, nezávislý, samostatný, slobodný (politicky, hospodársky ap.): voľný ľud tejto krajiny (Fr. Kráľ) voľné deti prírody (Botto); Bol slobodný, voľný ako vták. (Min.)

13. hovor. pomalý, mierny, pozvoľný: v-é tempo; Pokročil nenáhlivým, voľným krokom ku dverám. (Kuk.)

voľný príd
1. nespútaný, slobodný: Samuel pak Mazurka swobodneho a wolneho od swych bratruw včinyl (P. ĽUPČA 1587); rozsylaly se listy strany wolneho trhu do mestecziek okolnych; sem tak obklopen od wogakuw, že gest wolnegssy ten mendicus (ŽILINA 1599); ( 1606); my popowe nize napsanj činime wolnym Demka Alexika (S. HRHOV 1653); priliss tiassko ze swetom luča se lide wolnj (KT 1753); liber: slobodny, wolny (KS 1763)
2. poslušný, povoľný: v službách mne vždy volného máš (ASL 1603); gestly zeby w tom wolny nebyl, tak starssy towarissy magi tu moc na mistry oznamity (CA 1669); libens: wolny, powolny (KS 1763); syn otcy swemu wolny byl (Pie 18. st)
3. (o čase) prázdny, bez povinností: dies otiosus: wolny deň (KS 1763)
4. spoločensky nenútený, neviazaný: nic se nepysse o geho wolnem a rozkossmi oplywagjcim žiwote (TP 1691); ffalessný včitelowe, ktery wždy na wolne chowany tela uzdu pustili (PP 1734)
5. uvoľnený: tento trank rozdeluge nečistoti a pryprawuge k wolnemu wychrkowanj (RN 17. -- 18. st); aronova zelina dopomáha k wolnemu oddichuwani (ZE 18. st); voľno, voľne prísl
1. ochotne, poslušne: služby nase volne Vaši Milosti radi prejeme (TRENČÍN 1663); gak mame skutkj mylosrdne čynjtj? Radi a wolne (RW 1702); na poručenj sweho spowednjka uradu wolne se podmanil (MPS 1777)
2. neohraničene, priestranne: laxe: wolne, prostranne (KS 1763)
3. ľahko, príjemne: abu mohl wolniegi kwiet brati (KORYČANY 1560); tu srdce wo mne hned wolnejssje bije (LPo 18. st)
4. pomaly: včytel ma modlitbu rjkati wolne (BZ 1749)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nájsť voľnú cestu et retrouver la route libre
dva voľné dni, prídem deux jours libres, je viendrai
je vchod stále voľný l'entrée est toujours libre
voľné ako vták sont libres comme l'oiseau
voľná a moja priateľka libre, et mon amie
voľná, a môžete sa libre, et vous pouvez le
voľné dni, prídem ich jours libres, je viendrai les
voľné ruky ; ale všetci les bras libres ; mais tous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu