vlkolak -a mn. -ci m. rozpráv. bytosť v podobe vlka;
pren. pejor. nenásytný, chamtivý človek
vlkolak -ka pl. N -aci G -kov m.
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
vlkolak p. lakomec
vlkolak (nár. i vlkodlak), -a, mn. č.. -ci m.
1. rozprávkový netvor v podobe vlka, spôsobujúci vraj ľuďom veľké fyzické utrpenie, škodu ap. Ako voľne sa mu zrazu dýchalo, akoby niekto sňal z jeho pŕs vlkolaka. (Chrob.) Vlkolak im nepríde rozháňať ovce. (Švant.) Vlkodlaci dláviť išli ľudské šije. (Smrek.);
pren. pejor. nadávka ukrutnému, chamtivému, nenásytnému človeku (zried. i zvieraťu): ten starý vlkolak, fiškál (Jégé); Holuby zhltol (pes), vlkolak! (Ondr.)
2. člen nemeckej ilegálnej záškodníckej organizácie po druhej svetovej vojne: organizácia v-ov
vlkolak [vl-, vu-; -(d)l-] m 1. rozprávková bytosť v podobe vlka: magj-li lide proto lahoditi strigam, wlkolakum a ginjm diabelnjkum, aby gegjch statku a polum nevsskodili (LKa 1736) 2. zool malý netopier zo skupiny voľnochvostých, vampír veľký Vampyrosspectrum: vampirus: vukodlak (GU 1793) 3. chorobná predstava duševne chorých, že sa premenia na divé zviera, vlka, lykantropia: lycanthropos: wlkolek (KS 1763)
vukodlak p. vlkolak