Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vlastný príd.

1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón; mäso vo v-ej šťave; zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é; v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie; v. portrét, v. životopis; v. gól do bránky svojho mužstva

4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal; spôsoby jemu v-é; lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne; stáť na v-ých nohách byť nezávislý; pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť; robiť niečo na v-ú → päsť; → učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách; → gól do v-ej bránky

vlastný -ná -né príd.

vlastný príd.

1. patriaci niekomu ako vlastníctvo, svoj: mať v. dom, v-ú záhradu, v-é auto; kúpiť niečo za v-é peniaze; Jeho želanie bolo mať vlastnú vinicu. (Zúb.) Maco opatroval kone ako svoje vlastné. (Taj.); hovor. mať v-ú strechu nad hlavou mať svoj dom (byt);

2. náležiaci niekomu al. niečomu, prislúchajúci k niekomu al. k niečomu, priamo súvisiaci s niekým al. s niečím, svoj: urobiť niečo v-ými rukami; krajina má v-ú vládu, v-é vojsko; mäso (zelenina) sa dusí vo v-ej šťave; riadiť sa v-ým rozumom, robiť niečo z v-ej vôle, z v-ej usilovnosti, z v-ého popudu; konať vo v-om záujme; dostal sa do toho (nie) v-ou vinou; Človek sa na vlastnej škode učí. (úsl.); ekon. v-é náklady v peniazoch vyjadrená hodnota výrobku (al. spoločenské náklady na výrobu výrobku) po odpočítaní časti pripadajúcej na vytvorenie čistého dôchodku; hovor. neveril v-ým očiam (ušiam) veľmi ho prekvapilo, čo videl (počul), veľmi sa zadivil; nepočuť tu (ani) v-ého slova je tu veľký hluk, krik; stojí na v-ých nohách, lieta na v-ých krídlach je samostatný; hovor. expr. skúsil to na v-ej koži na sebe; bráni, chráni si v-ú kožu a) seba, b) svoje záujmy; robiť niečo na v-ú päsť a) na svoju zodpovednosť, b) samostatne;

3. pochádzajúci z pokrvného príbuzenstva, príbuzný rodom, rodný (op. nevlastný): v-á matka, v. otec, v. brat, v-á sestra, v-í rodičia, v-í súrodenci, v-é dieťa; Ujal sa ma a zaobchodil so mnou ako s vlastným. (Zúb.)

4. urobený, vytvorený samou osobou (obyč. vlastnoručne), vlastnoručný: v. výrobok; v-é dielo; v-é fotografie; výtv. v-á podobizeň podobizeň samého umelca; šport. v. gól ktorý dal hráč do bránky vlastného mužstva;

5. tvoriaci podstatu veci, patriaci k veci samej; skutočný, pravý: dostať sa k v-ému predmetu skúmania, k v-ému problému, k v-ej otázke; Toto konštatovanie ešte nie je vlastným poznaním. (I. Hruš.) Nehnevajte sa pre toto odbočenie. Už sa vraciam k vlastnej rozprávke. (Taj.) Dvere pece sú v pitvore, vlastná pec je však v izbe. (Zúb.); gram. v-é meno ktorým sa označuje len určitý jednotlivý predmet, jav al. jedinec; v-á predložka pôvodná; mat. v-á hodnota čísla prislúchajúca samému číslu

vlastné p. vlastný²

vlastný² [-s(t)n-] príd
1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj: pro leppssi gistotu swu gsem wlastny peczet przywiesity kazal k tomuto listu (ZVOLEN 1445); kazdy czlowiek muoz swe wlastni zbozij wedle prawa dobyti (ŽK 1473); Martyn Mykulcowy predal swu wlastnu zemy za 26 fl (RUŽOMBEROK 1572); wzala Rebrowa tu hus yako wlastnu (P. ĽUPČA 1582); Martin teliatko aby dobre warowal a opatrowal, yako swe wlastne (S. ĽUPČA 1603); ten plyaczok, na kterem mlyn gest postaweny, bil wlastny pana Kubiny Adama (LIPTOV 1691); spádel sináček w wlasnég krwi obaleny (PT 1778); lide spily ani swjm wlasnim a prirozenim gazikem nemohu mluwjtj (CS 18. st)
L. dosvedčovať, oslobodiť, povedať, vodlovať v. jazykom osobne: Symon Hrbas swych pokrewnych pred namy swym wlastnym yazykom oslobodil (P. ĽUPČA 1558); dobrowolne wlasnym slowem a yazikem Pribiss sinku swemu wodlowal pred nami (BYTČA 1609); powedel swjm wlasnim yazikom Mateg (SLIAČE 1611); nam weliku škodu každoročne w taxách a w porubje robyl (Juraj), wlastny geho yazyk doswedčuge (TURIEC 1724)
F. svojím vlastným uchom počuť, svojími vlastnými očami vidieť osobne: co swedek swim wlastnim uchem počul (V. ČEPČÍN 1734); očiti swedkowe, kteri tie skaly rospukane swimi wlasnimy očamy widely (SPr 1783); ja, Jan Rakowski, znamo czinym timto mym listem mu wlasnu ruku psanym (NECPALY 1564 E) vlastnoručne; (Katruša) pritomna gsucze pry tomto testamentu, swimy usty wlastnimj fatetowala (TRENČÍN 1674) osobne svedčila; tento listek gest odany panu richtarowy do geho wlasnih ruku (B. ŠTIAVNICA 17. st) osobne; slissela a wirozumela swedkowa z wlasnich ust gegj (Erži), že pana instansa mordarom naziwala (TURIEC 1732) priamo od nej; wlastne usta Dyura swečga, že sa strojil, že owcu zareže (PONIKY 1799) sám to povedal
F. nahledai do sweho wlastnjho zanedrj (SiN 1678) posudzuj seba sameho; wsseczky stawi s neho (mlyna) Kubinyi sam y odwozil y na swu wlastnj toliko stranu a osoh obratil (LIPTOV 1691) zužitkoval len pre seba; od wrchnosty trestany budu, gak w messczeku, tak take y na sweg wlastneg koži (TRENČÍN 1713) budú potrestaní pokutou aj telesne; (panna) to ustavičňe kričíc, že prv i skrz vlastňú svú ruku musí zahinúť (BR 1785) spáchať samovraždu; (hriešnik) cos činil, tagit nemozess, wlasne usta odsudia teba (MiK 18. st) odsúdiš sa sám; ne daleko padne gablko od sweho wlasniko stromu (SKá 18. st) aká matka, taká Katka
2. pokrvne spriaznený, príbuzný: pan Petr, dobre pamieti brat moy wlastni a nedielny w Presspurcze ostawyw penize (BRATISLAVA 1433 E); o mne starost (pan Okoličanský) tak, gako wlastnj otec o sweho syna a gešte mnohem lepšie, nese (SMREČANY 1603 E); jaks posluchal starssich, rodiczuw twich wlasnich, tak tebe tez potomcy budu posluchatj (BV 1652); my, nize podepsany tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); preriekla k tej panej, aby jej navratila jej vlastnuo dieťa (S. ĽUPČA 1732 CM)
L. brať, zvoliť za vlastného adoptovať: adopto: za wlástného berem, za syna prigjmám (KS 1763); adopto: zwoliti za wlástního (AP 1769) v-é (telo a krv) dieťa: pre gaku pričinu sj swe wlastne telo a krw zamordowala (PUKANEC 1739); gak srdce lidské klamáss, když krew wlastnu prodáwáss (VP 1764)
3. vyrobený vlastníkom: jest v tejto dedine richtar zakupný, který své vlastní pivo vari (BOJNICE 1614 U2); porataly sme Gyurka na geho domaczy wlastny marecz, ktery nawaryl, nasslo se ho okowy no 26 (JELŠAVA 1697); slobodu magu poddany do Vanoc swe wlastne wino pod wychu ssenkowaty (BELÁ 1773)
4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: wsstjpil (Boh) gedneg každeg wecy wlasne prirodzenj (KoB 1666); moc, syla a pusobnost slowa Božjho gest gemu podstatna a wlastna (HeT 1775); Florentia dokonalú reholníčku zustává, neb ona dokonale ononen reholám vlastný rozkaz viplňila (BR 1785)
L. gram podstatné gména býwagj rozdělené na wlastné gména (:nomina propria:) (DP 1780) propriá; wlastnj dwoghlasytá gest, když i aneb u aneb y po giné samozněgjcý stogj, ku přjkladu au, ey, uy (GT 1780) pravé dvojhlásky;
x. mat gedne su wlastné zlomky, w týchto ge počtownýk menssý než menownýk (PrP 1780) pravé zlomky
5. príznačný, zvyčajný: wlastne mu (Bohu) gest se smilowati a odpustiti (MS 1758); ženskému pohlawú u kresťánuw bila wždi zlosť táto wlastňégšá (BN 1789); nic neni na swete hrissnikom wlastnegssiho gako hrichi swe zakriwati a tagiti (MK 18. st); subst v. m blízky príbuzný, priateľ: on mistr a pan wass any u swich wlastnich bitu staleho mity nemohol (ZA 1676); Jan do sweho wlastneho prissel, ale wlastni geho neprigaly (Le 1730); (Ježiš) mezi wlastne prissel a swogi ho neprigali (MS 1758); Pigmalion sjce y od swjch wlastnjch wsseho zleho se obawa (PT 1796); subst v-é s vlastný majetok, vlastníctvo: gestli czo (Domanižania) cžiny, na swem wlastnim to cžiny a drwa rubagy (V. ZÁLUŽIE 1619); lepssi mne gest me w rukach miti a stateczek mug na buduczi lepssi me obratiti, gedenkazdi rad swe wlastni pri rukach magicze (BRATISLAVA 1662); unižene slawni magistrat prosim, abi toto rozwažiti račili, kterak bi ya mohol k swemu wlasnimu priti (BYSTRIČKA 1714); Jan do sweho wlastneho prissel, ale wlastni geho neprigaly (Le 1730); Gyuro hnedky na pana reči uskočil, co by mu Geho Milost w geho wlastnom rozkazala a aby si on do sweho panstwa rozkazowati ssel (NECPALY 1743)

vlasť ž
1. rodná krajina, domovina: Tatar z welikuw sylow wpadl do zeme Vherské a wlasti nassé mileg (RUŽOMBEROK 1599); Gasspar, prinducze do wlasty sweg, zemrel bez potomkuw (H. ČUTA 1604); Esterhazy, palatinus tegto zeme a wlasti nasseg Uherskeg, mel se do tabora k Ssintawe wiprawity (BÁNOVCE n. B. 1636); trestanj na hrdle uleweno bjwa wipowedenjm z wlasty (KoB 1666); po mnoho pominulich letech pripadlo mi na misl, že bich mel wlast mu nawsstiwit (VP 1764); Mathuss w anglické kragine, gako z wlasti wyhnany, posawad prebjwal (ŽS 1764)
L. nebeská, večná, zasľúbená v. nebeské kráľovstvo: manželka s tohoto sweta do nebeskeg wlasti se odebrala (LIPTOV 1613 E); cžtwrti užitek Pisma gest nadege, ktera nicz gineho neni, yako očekawani, wislobozeni s tohoto sweta a byd geho do wečneg wlasti (TC 1631); (Bože) spomahag, z ruku twu weď, vweď nás do zaslibene wlásti (UV 1763)
F. prorok w swogeg wlastj zustawa beze ctj, bit yak učeny bil doma nik nie je prorokom; ne kdy se narodiss, než kde pekne chodiss, wlast swogu miti budess podľa správania ťa budú posudzovať (BV 1652)
2. kraj, krajina: Nazareth wlast y mesto se nazywa (SP 1696); Azie od more Prostredozemneho až do Zapadu slunce rozprostrená, nema tolik mohutnosti, gako wlasti Rekum poddane (HI 18. st); my, putnjci a wyhnánci w cuség wlásti bydljme (BlR 18. st); vlastný¹ príd k 1: patriota: obywatel wlásti, wlastny obywatel (KS 1763)