vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;
vlastenka -y -niek ž.;
vlastenecký príd.: v. cit, čin;
vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;
vlastenectvo -a s.: prejav v-a
vlastenecký -ká -ké príd.
národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúra • nacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomie • vlastenecký • kniž. patriotický • zastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápal • národniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politika • etnický: etnická skupina
2. p. našský
vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin • nacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubý • zastar. zried. rodoľubný • zastar.: rodoľubský • rodomilský
vlastenec, nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, k svojmu národu, rodoľub, rodomil, patriot: horlivý, nadšený v.; Bol oduševnený vlastenec, plakal nad úpadkom krajiny. (Jégé) Verný vlastenec žije vlasti jedine. (Sládk.) Strana tlmočí sympatie celého slovenského ľudu statočným vlastencom. (Gos.);
vlastenka, -y, -niek ž. vlastenecký príd. týkajúci sa vlastenca al. vlastencov; charakterizujúci vlastenca al. vlastencov; uskutočňovaný vlastencom al. vlastencami: v-é zmýšľanie, v. cit; v. čin, v-á povinnosť; v-é hnutie; Veľká v-á vojna obranná vojna SSSR proti fašistickému Nemecku;
vlasteneckosť, -ti ž. vlastnosť niečoho vlasteneckého; vlastenectvo;
vlastenček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.