Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y; vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov; ujať sa, zmocniť sa v-y; za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

pren. v. zimy

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;

vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie; v-a forma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vláda ‑y vlád ž.; vládny; Košický vládny program (z r. 1945)

vláda -dy vlád ž.

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-da/566428±1716 2.04: substantíva ž. N sg. 219940→221666
+445
−667
vláda/33812 pravda/26923 voda/18715 rada/9645→11500
+147
−362
streda/7246 veda/5779 dohoda/5760 metóda/5226 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 sloboda/5128 príroda/4866 hviezda/4346 náhoda/3652 nálada/3254 (326/75043)

moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládupren.: trónberlažezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov

2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyvúčinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinoksila: moc, sila prírody ho uzdravilapôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť

3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách


nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstvahegemónia: hegemónia hlavného mestavláda: vláda hŕstky mocnýchkniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu


sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec


vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládukabinet: britský kabinet

2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätoplukamoc: ujať sa moci, uchopiť mocpanstvo: panstvo Turkov na Slovenskunadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády

3. p. sila 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vláda, -y ž.

1. ústredný orgán vládnej a výkonnej moci v štáte, sbor ministrov s predsedom na čele: zostaviť, ustaviť (novú) v-u; v. padla; polit. úradnícka v.; bábková v.; člen v-y, predseda v-y;

2. spravovanie štátu al. krajiny; moc v štáte al. v krajine; vládnutie: v. robotníckej triedy, v. buržoázie, v. kapitálu; ujať sa, zmocniť sa v-y; polit. absolutistická v. samovláda; republikánska v. uplatňujúca sa v republikánskom zriadení;

3. rozhodujúce postavenie, rozhodujúci vplyv; nadvláda, moc: Boháč má všetko. Bohatstvo, vládu, múdrosť. (Kuk.) Zakrátko vybrali starému Pohánkovi všetku vládu z rúk. (Jégé); pren. Trvá vláda zimy (Hviezd.) zimné, studené počasie.

4. telesná al. duševná sila, možnosť ovládať svoje pohyby, svoje konanie: Rechtor nemal toľko vlády v prstoch. (Kuk.) Zuza bola celkom bez vlády, biela ani stena. (Jil.) Kašeľ ma dusí, jesť nemôžem a nemám vlády. (Jégé) Moje srdce stratilo úplne vládu, takže dnes žije už len životom synovým. (Fig.)

hovor. spadnúť z v-y oslabnúť, zoslabnúť; stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať

vláda ž
1. moc v štáte al. krajine, vládnutie: sme honyly kozlencze, kdy postawil hosstaczek Benczowe pod wladu pana Martina Franciss (NITRA 1588); Hajnikou Tomaš a Rochotian Jano zo Štenčinovie Ondrejom, aby se mohli na uradnikovi podle svojej vuole vypomstiti, jak pansku moc, tak tež i urednikovu vladu, jemu od panuv zverenu, zrušiti se dobyvali (OZDÍN 1754 DPB); (ľudia) aby pro wládu králowsku se newipjnali (VP 1764); všecci reholníci od vládi a palic svích spravedlivích pasťíruv bili odtrhnutí; aňi mi jsme ňeni podhodďení vláďe biskupuv (BR 1785); o tíchto Sámuel predpoweďel, buďe wláda kráľa, sinuw wášich wezme (BN 1789)
L. czisar tureczky Soliman mesto a pewnost znessenu Budin a s tim mnohe widieky pod mocz a wladu swu podmanil (s. l. 1604) ovládol
2. rozhodujúce postavenie, moc: ony žadney wlady nemagi do statku bratrow swych (L. TRNOVEC 1571); w nemeckeg rissy negwetssy wladu má cysar (OP 1685); Ferencz bude mniet wladu nas wypsanich wsseckich wiplatit (SKALICA 1714); cýsar neměl žádnég wlády nad žiwlami (MP 1718); kral asirsky ruhal se Bohu mluwice, ze Buch nema teg mocy, teg wladi, aby mu mohel geho kralowstwy odniat (SPr 1783)
F. dokad žigess, ňedawag se do wlady synowi, aňi žeňe, aňi bratrum, aňi pritelowi (GV 1755) nenechaj sa nikým ovládnuť; což ty budess pri dňi sudnem čynit s twogim telem, gak mu tam zlorečyt nechcess, tu ho drž we wlade (GŠ 1758) maj ho pod kontrolou
3. riadenie hospodárstva, domu, moc nad ním: aby w tom we wsseczkem statku od mala do mnoha mocz a wladu gmiela Barbora (ŽK 1481); Martyn nepozostawywsse sebe žadneho prawa ani wlady žadney w tomže dome a dwore (BRATISLAVA 1573 E); kdy nektery z obiwatelow nemohol pre tasskosty zbiwat, hnedky takeho (Revay) z geho domu wen wihnal a ginssiemu do wlady grunt y ze stawanim pridadal (MARTIN 1712); sedlactvi na druhy rok pan Balka pod vladu svu zetrimuje (TROČANY 1784 LP); aby se žadnemu irek prwe do wlady nedal, dokud dom nestawj na nem (PONIKY 1796)
L. dom či gesste za nebosstičkeho Matussa, či len potom, po smrtj geho, gako do wlady prisel k panu Danielowi, spustol (ZÁBORIE 1751) začal byť jeho vlastníctvom
4. schopnosť, sila vykonávať niečo: co se dotiče meho zdrawy, ya gesste citym tesskost a žadneg wlady nemam (ZÁTURČIE 1643); kdi hore stanem, nakeg wladi nemam (RADVAŇ 1714); ked howado nemocne stratilo wladu a znameni hniloby ze seba dawa, ma se dawat kristir (Kur 1792); sslak gest takowa nemoc, ktera netoliko wssechnu wladu ugima, ale y bolest w tele weliku pusobj (CS 18. st)
L. muzem us dobre gest, ag hore hodim ces den y wlada mi us pomali prihodi (RADVAŇ n. H. 1714) vracia sa mi sila; z meg zpozdylosti a tenkeg wlády prihodyl se nedostatek (PP 1734) zo slabosti; (kráľ Atkus) vpadnuce z wlády, spadel na zem (WP 1768) stratiac silu; kamen magnetowj, gestlj nenj wzdickj mezi smetamj železnima, wssetku wladu tratj (SQ 1781) stráca schopnosť magnetizovať; ňé že bi jsme bili neb vládú neb počtem menší (BR 1785) silou
5. poverenie konať v mene niekoho, plnomocenstvo: Gyrik Koza zadney wlady ani mocy swogim potomkom ani przatelom nepozustawil (P. ĽUPČA 1567); pan Martyn wsseczku mocz a vplnu wladu tu gey (Dorote) dal, kteru pan Martin prwe mel (BRATISLAVA 1573 E); dawame mocz a wladu domino directori a hagčom, aby ony podle sweg rosaffnosti hori ohladly (ZÁBORIE 1714)

Wláda Wláda
vláda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vláda vysokej školy bude udeľovať vláda . V súlade s pravidlami Európskej
G (bez) vlády predstaviť na mieste podpredsedu vlády pre európsku integráciu
D (k) vláde kritickým postojom voči súčasnej vláde . Prokurátor tvrdí, že podozriví
A (vidím) vládu demonštrujú v uliciach a žiadajú vládu , aby nastolila poriadok, riešila
L (o) vláde literatúru a predstavy Rimanov o vláde a o spravovaní krajiny ovplyvnili
I (s) vládou Kongresu, ktorý zablokoval vládou vytvorené vojenské tribunály pre
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) vlády v základných prístupoch. Obe vlády sa zhodli na tom, že základným
G (bez) vlád samom, ani o dokumentoch, úlohách vlád pri jeho riešení nehovorilo,
D (k) vládam Poskytoval svoje služby vládam , ale aj jednotlivcom, ktorí si
A (vidím) vlády Obvinil spoločenské systémy a vlády zo zachovávania status quo v
L (o) vládach adoptovaní dieťaťa. Na jednotlivých vládach bude, či rozhodnú o úplnom alebo
I (s) vládami spoločných hodnôt únie národnými vládami . Mal by vyplniť medzeru medzi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a na vlády, ktoré et les gouvernements qui
dvadsaťpäť libier, ktorú vláda vingt-cinq livres que le gouvernement
polhodinu vie vláda všetko une demi-heure, le gouvernement sait tout
ruskej vlády, ani ich du gouvernement moscovite, ni à les
skutočne hanba, že vláda vraiment honteux que le gouvernement
som sám proti vláde je suis seul contre le gouvernement
vláda, ktorá ho ruinuje gouvernement qui le ruine
za vlády náčelníkov alebo vojvodov, kláštory des chefs ou voïvodes, monastères
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu