Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

verejný príd.

1. vzťahujúci sa na celú spoločnosť, týkajúci sa jej organizovaného života, spoločný: v. prospech; v-é záujmy, op. súkromné; v. poriadok, v. činiteľ; v-á správa administratíva

2. kt. sa koná za (možnej) prítomnosti všetkých, op. tajný: v-é zhromaždenie, v-é hlasovanie; v-á pochvala, v-é vystúpenie; v-á súťaž ponuková súťaž na získanie istej objednávky ap.

3. určený verejnosti: v-é budovy, v-á doprava, v-é zásobovanie; v. dom dom prostitúcie, nevestinec

4. všeob. rozšírený, známy, všeobecný: v-á mienka, v-é pohoršenie, v. škandál

● v-é tajomstvo všeobecne známa vec;

verejne prísl.: v. oznámiť, vystúpiť; v. prístupný pre verejnosť

verejný -ná -né príd.

verejný príd.

1. týkajúci sa všetkých členov nejakého väčšieho spoločenského celku (napr. obce, štátu), celej spoločnosti, na ktorom sú zainteresovaní všetci členovia nejakého väčšieho spoločenského celku, celej spoločnosti, spoločenský, spoločný: v. prospech, v. úžitok, v-é záujmy, v-é dobro, blaho; v. poriadok; udalosti v-ého života, zúčastňovať sa vo v-om živote; v-á činnosť, v-í činitelia; rozhodovať o v-ých veciach, záležitostiach; (zastávať) v. úrad, zastávať v-ú funkciu; obranca v-ej mravnosti (Vaj.); Vo verejnom postavení Petrovom často mu neprišlo prednášať. (Rys.) Živší pohyb verejný môže pomútiť jeho domáci mier. (Vaj.); vtedajšie necitlivé verejné svetdomie (Jégé); v-á správa volené orgány štátnej moci (národné výbory), dnes ľudová správa; Verejná bezpečnosť (skrat. VB) orgány vnútornej bezpečnosti štátu;

2. ktorý sa deje, koná ap. na verejnosti, bez obmedzenia účasti, za možnej účasti všetkých ľudí, občanov (op. tajný): v-á schôdza, v-é zhromaždenie, v-á diskusia, v-á súťaž; v-é hlasovanie, v-á dražba, licitácia; v-é pojednávanie (na súde); (urobiť) v-é vyhlásenie; (mať) v. prejav; v-á pochvala, v-é uznanie, v-é pokarhanie; dosiahnuť v. úspech; nechuť k verejnému vystúpeniu (Chorv.); prvá obrana slovenskej národnosti pred verejným fórom prednesená (Vaj.); v-é cvičenie spoločné vystúpenie členov športovej organizácie na verejnosti; Nevesty sa opovážili okúpať aj na verejnejšom mieste. (Taj.)

3. určený pre verejnosť, pre spoločnosť, pre všetkých občanov, slúžiaci verejnosti, spoločnosti, všetkým občanom, ktorý sa stal vlastníctvom verejnosti, spoločnosti, všetkých občanov (op. súkromný): vé stavby, budovy, cesty, parky; v-á knižnica, čitáreň; v-é telefónne zariadenia, hovorne; v-á doprava; v-é záchody; v-é miestnosti napr. v kinách, pohostinských podnikoch ap.; v-á zábava, v-é divadelné predstavenie; platiť, financovať niečo z v-ých prostriedkov, na v-é útraty; v-á škola (v minulosti na rozdiel od súkromnej al. cirkevnej); v-á kuchyňa v minulosti napr. pre nezamestnaných, starých ap.; v-é právo súhrn právnych noriem platných pre všetkých občanov; v-é poistenie zákonom stanovené poistenie všetkých zamestnancov; v-é zdravotníctvo; v-é zásobovanie; v-í zamestnanci; v-é orgány národné výbory, súdy; v-á žaloba (v súdnictve); v-á listina vydaná verejným orgánom; v. notár, dnes štátny notár, ale so širšom právomocou ako verejný notár; v. dom nevestinec, dom prostitúcie; v-é ženy prostitútky;

4. všeobecne známy, rozšírený, všeobecný: (budiť) v-é pohoršenie; v. škandál; v-á mienka mienka rozhodujúcej väčšiny občianstva, spoločnosti; Nemôžem takto na verejnú hanbu žiť. (Jil.) Nech sú pre verejnú a všeobecnú výstrahu sťatí mečom. (Gráf)

● v-é tajomstvo nijaké tajomstvo, všeobecne známa vec, ktorá mala ostať tajná;

verejne prísl. pred všetkými ľuďmi, na verejnosti, tak, aby to každý vedel, aby sa to každý dozvedel (op. tajne, súkromne): v. niečo povedať, robiť, v. vyhlásiť, oznámiť niečo; byť v. činný, v. vystupovať na verejnosti; niečo je v. známe; v. sa hovorí o niečom; niečo je v. prístupné (napr. park, budova ap.); v. pochváliť, pokarhať, uraziť niekoho, v. sa zastať niekoho, niečoho; Ak má (váš syn) úmysly čestné, nech slobodne prichádza. Ale verejne! (Kuk.) Dávaj si lepší pozor! Nesmieš sa tak verejne ukazovať. (Urb.)

verejný príd
1. týkajúci sa všetkých členov nej. väčšieho spoločenského celku: nešlechetnosť werejná známa gest (BN 1790); za sto a dwacet lem mel trwatj prwssy swet, a potom mela nasledowatj weregna potopa (CS 18. st)
2. kt. sa deje na verejnosti, za možnej účasti všetkých ľudí, op. tajný: kaciry kterikolvek od začatku cirkwe byli, se ý nad wsseobecne a weregne snemy wipinali, a pro tu swu pichu zahinuli (TP 1691); w swatek Welikeg nocy po weregneg spowedj do ussu kneze čineneg prigjmagu Grecy pod obogjm spusobem (DuH 1723); proč Buh wsseobecny a weregni sud držety bude? (Le 1730); hrích weregný bil mezi brátroma (BN 1790)
3. určený pre verejnosť, slúžiaci verejnosti, op. súkromný: prespolnim a nedomacym kragčjrum nebude slobodno po wsse dni ssati sem na rinek k odprodawanj donasseti, gen w čas weregnich garmeku (VRBOVÉ 1681); z zwlassnich prikladuw weregna regula včžiniťi se nemuže (TP 1691); pilne sa zakazuge we weregnich mistach a w ssenkoch bitkj a wady zacžinaty (ŠAŠTÍN 1791)
L. vyjsť na verejné svetlo zverejniť, vyjsť tlačou, publikovať: sebe ale, anebožto pre mňa gediňe gsem bil to pozapisuwal: nist za tak málo nedržíc, gak abi ono z knihotiskárne na weregné swetlo wišlo (BA 1789)
4. rozšírený, všeobecný, všeobecne známy: weregni hrissnik (NP 17. st); u Židuw hned od počátku gegích obecnospráwi bili nastawené gisté weregné znamená na pamet weci (BN 1789); -e prísl na verejnosti, pred všetkými ľuďmi, tak, aby o tom každý vedel: prisahame, že chceme tomu preklatemu ewangelickemu učeny wsseligak zgewne y kradme, y podwodne, y weregne prenasledowaty y hubyti (ZA 1676); krestiane zapowedene knihy weregne palily (Le 1730); wáše umeňj prečo predestrené weregňe wšem neni? (BE 1794); Panna Maria Krista Pána po prwe a weregňe ukázala w gerusalemském kosťele (BN 1796); -osť ž občania, ľudia, spoločnosť: o takích nepráwosťách rozumí, které we weregnosťi konaní a giním tež známé sú (BN 1790); pricházím slowenskég weregnosťi z nowím reči gég, to gest s poetickím umeňím (BE 1794)