verš -a m.
1. rytmicky usporiadaný rad slov tvoriaci časť básne: prízvučný, voľný v., dráma (písaná) vo v-ch
2. hovor. sloha, strofa: tretí v. piesne
3. iba mn. verše básne: písať, recitovať v-e;
veršový príd. k 1: v-á štruktúra;
veršík -a m. zdrob. obyč. expr. k 2, 3
verš -ša pl. N -še I -šami m.
verš -a m. ‹l›
1. rytmicky organizovaná jednotka básne, graficky vyznačovaná tým, že je na samostatnom riadku: sloha so štyrmi v-ami; lit. voľný, básnický, sylabický, časomerný v.
2. v-e báseň; básne; poézia: písať v-e
3. veta al. odsek Biblie myšlienkovo uzavretý, verset
4. poľov. časť slohy tetrovieho tokania
5. hovor. úsek spánku: odspať si pár v-ov;
veršový príd. k 1: v. rytmus; v-á forma
sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo • strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť • hovor. verš: druhý verš piesne
verš 1. p. sloha 2. mn. č. verše p. báseň
verš, -a m.
1. rytmicky a intonačne usporiadaný rad slov, písaných obyč. do jedného riadku a tvoriacich časť básne: trochejský, daktylský v.; rýmovaný v.; voľný v.; prízvučný, sylabický v.; časomerný v.; štúrovský v.; ľudový v. (Chorv.); napísať niečo vo v-och; hovoriť vo v-och viazanou rečou;
2. veta al. krátky odsek z biblie myšlienkovo uzavretý, časť kapitoly v biblii: v-e evanjelia (Jil.); evanjelium sv. Matúša, kapitola 4., verš 13.;
3. neodb. krátka sloha, strofa: (Spievať) vedeli iba po jednomdvoch veršoch z troch-štyroch piesní. (Taj.) Miklúš vstal pod ostatným veršom tretej piesne. (Kuk.); pren. hovor. žart. odpsať si jeden v. krátku chvíľu si pospať;
4. hovor. verše básne: zbierka v-ov; skladať, písať v-e; Náš knižný trh je zaplavovaný veršami. (Kost.) Čítal (jej) verše. (Tat.);
veršík, -a i veršíček, -čka m. zdrob. expr. obyč. v mn. č. o veľmi prostej, jednoduchej alebo i neumelej básni
verš m 1. rytmicky a intonačne usporiadaný rad slov tvoriaci časť básne: dactylus: vo versse, prwnj syllabu dluhu a dwe poslednj krátke mage (WU 1750); tetrastichon: z sstjr werssúw stogjcy sstrófa; includere verba versu: do werssu pripogiti slowa (KS 1763); nic sem nepowjdal, nic sem newykládal, werss sem wyslowil a zwolali ste (BlR 18. st) L. na v-e vyložiť zveršovať: dokonavam kvilenj tuto smutnu kroniku, kteru sem s knihy vibral latinskeho gaziku a na versse vilozil u zamku Beckovskeho (KC 1791); s v-ami vypísať, spísať viazanou rečou: exprimere versibus: wypjsati z werssama; versu decurrere pugnas: z werssama wypjsat wógnu; res gestas tradere carminibus: sprawne weci ňekomu z werssama spjsati (KS 1763) 2. krátka sloha, strofa: prwnj a ostatnj werss magu wssecy spjwat, giné pak len chor (UKK 1768) 3. veta al. krátky myšlienkovo uzavretý odsek z biblie, časť kapitoly v biblii: mezytym musj (vdovy) prigaty, co se gjm kazdodenne dawa z gegjch wlastnjho statku, kteremuž gsu vmrely, na kteremuž prinaležj slowa z episst. 2 Tim 3 6. 7. a obzwlasst werss 6. (WO 1670); mudre poznamenal a zmerkowal ostrowtipny učitel Cornelius, wikladagici werss osmi, pateg kapitoli k effegskim (MS 1758) 4. báseň: epigramma: wtipny werss (VT 1648); skladatel werssuw wimluwnj pjsne spjwa, swadebne wersse, pohrebne, pruowodne wersse wimjssla (KoB 1666); hymen: swadebny werss; famosum carmen: potupny werss, passkwyl; elegia: werss smutny, pohrebny (KS 1763); werssownjcy swjma werssmi a klewetámj usilugi se swich bohu wichwálowati (VP 1764) L. skladateľ, skladač, spravovač v-ov básnik: rhytmici, scriptores carminum: skladače werssúw; verisificator: sprawowač werssúw (KS 1763); kdož te wiučil, aby gsy poznaty mohl dobreho werssuw skladatele? (PT 1796) 5. modlitba: kdo by pak toho werssu (:otcenas a zdrawas:) neumel, necht sse modli gedine werimboha (PI 1749); dosti gest deň pět otčenássu s werssem za mrtwé se modliti (PrV 1767); to uridjl pápež, žeby w hodinkách swátku toho tento werss byl spjwany (WP 1768); -ík dem 1. k 1: včitel má mu vkazati y cely werssjk, kde se takowa litera nachazj (BZ 1749); (veršovník) druhi werssik napisal (GK 1779); weršíky pameti hodné, jenž se stali roku Páne tisíceho sedmistého tretieho (ASL 18. st); 2. k 3: než stalo sa, že geden mendiček v ten čas prissel a ze žalmu 130. 6. werssik tento spjwal (SP 1696); kdo rozdelil knihi swate Stareho zakona na kapitole a werssjky? (LKa 1736); ta spowed z hrýchuw poznawa se z gegich (tých, ktorí sa prišli vyznať) polepsseni, o kterem hnet w druhem werssiku (v biblii siriatskej) se prypomina (GK 1779); 3. k 4: elegidium: žalostne verssiky (LD 18. st); -íček dem k 1: roskossni chramowe a pribitkowe Ducha Swateho, lyde a posluchacžy mne wnowe narozenem kraly Gezissi Kristu wždičky uprimni, magicze ya zreni na oneho verssiček poetičky (TC 1631); na obrusech y ručnjkach wjrayzowati dati račjl tento wersyček (SLK 1641-57); versiculus: werssjček (KS 1763); wssecko to werssowec wtipne gednym werssickem wiložil (MK 18. st); k 3: zdaliž ne w werssičkoch techto Krystus o swatostnem gedenj mluwi? (DuH 1723); k 4: elegidium: plačliwy, smutny werssyček (KS 1763); carmen: werssjček (PD 18. st); -ový, -ovný, -ovský príd 1. týkajúci sa verša: jambus: werssowý ud, který má prwnu syllabu krátku, druhu dluhu; animum odjecit ad poeticam: obrátiti mysl neb chtjwost k umeni werssowskému (WU 1750); metricus: werssowy, čo k werssom a k mjri prinaležj (KS 1763) L. v-ový pisár básnik: epicus: werssowy pjsar, wersse skládágjcy (KS 1763) 2. napísaný viazanou rečou, vo veršoch: epigrammaticus: werssowy; versiformis: werssowy, spúsobu werssowého; spondialis: werssowny spew (KS 1763); plne prawdy gest one starodawne prislowi werssowske: Kopriwa hned zmladi ukazuge, ze y buducne prhliti bude (SQ 1781) L. v-ové písmo viazaná reč, napísané vo veršoch: compositio: werssowé pjsmo (KS 1763); -e prísl vo veršoch: systéma aneb gruntownj včenj swého mistra werssowně sepsal (StN 1785); Salvini sadl ku stolu, wzal papir, atrament, pero, počal werssowne od groffa za odpussteny pisati (NHi 1791)