vdova -y vdov ž. žena, ktorej zomrel manžel
● → slamená v.;
vdovička -y -čiek ž. zdrob. expr.
vdova -vy vdov ž.
vdova žena, ktorej umrel muž: zostala po ňom mladá vdova • hovor. vdovica
vdova, -y, vdov ž. žena, ktorej zomrel manžel: vdova po nebohom učiteľovi (Čaj.); vojnové vdovy (Zúb.) ktoré stratili mužov vo vojne; smútiť ako opustená vdova (Hviezd.)
● žart. slamená v. žena, ktorej muž na dlhší čas odišiel z domu vdovička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. obyč. mladá vdova
vdova, vdovica ž žena, ktorej zomrel manžel: ted ta wdowa pani Zophia prodawa dom (ŽK 1462); gestliby kdo s poradku sweho pannu neb wdowu pogal za manželku, od nakladuv obecznich bude winat (TRENČÍN 1579); dostal se pany wdowy Rachely Spetko nebosstika sweho manžela Joannesa Pychla geden mentek figalkoweg barvy (KRUPINA 1691); geden laz lezicy nad Gandlech studnou proty Rakouskeg, od dowicz dwuch pozustalich (NEDOŽERY 1742); -in príd patriaci vdove: ze mlaczu zo swedkowou ženou za hagmy pani wdowina sesternicza obracala (V. ČEPČÍN 1758); -ička ž dem: wssecke ubohe wdowičky, ite ad Mariam, tuto proste, tuto žadagte, a zaiste pomoc y uleweni skusite (MS 1749); sem chudobna wdowička (LIPTOV 1776); nic neny noweho u chudobnich a ubohich wdowičkach a sirotkach (SF 18. st)