valencia -ie ž.
1. chem. mocenstvo
2. lingv. v. (slovies) schopnosť spájať sa s inými slovami;
valenčný príd.: v. slovník
valencia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. (mocenstvo)
Valencia -ie ž. (mesto)
valencia -ie ž. ‹l›
1. chem. schopnosť atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny v určitých presne definovaných pomeroch, mocenstvo
2. lingv. schopnosť lexikálnej jednotky, obyčajne slovesa, viazať na seba určitý počet syntaktických pozícií: sémantická v. intencia
3. ekol. intenzita i rozsah pôsobenia faktora na organizmus a šírka jeho optimálneho vplyvu;
valenčný príd.: chem. v-é elektróny
mocenstvo chem. číslo udávajúce, s koľkými atómami vodíka sa môže istý atóm zlučovať al. ich nahrádzať • valencia
valencia p. mocenstvo
valencia, -ie ž.
1. kniž. objektívna hodnota, platnosť: Uvedené vlastnosti znižujú dramatickú valenciu diela. (Karv.)
2. chem. schopnosť atómov zlučovať sa s jedným al. s niekoľkými atómami, mocenstvo;
valenčný príd. stav. v-á klenba druh polovalcovitej konštrukcie klenby, rozpínajúcej sa iba medzi dvoma stenami