výskok -u m. skok smerom hore, vyskočenie: prechod zo stoja do v-u
výskok -ku pl. N -ky m.
skok 1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: plavný skok, skok do výšky • preskok (skok cez niečo): preskok cez koňa • výskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do výskoku • zoskok (skok smerom dolu): zoskok z náradia • doskok (posledná časť skoku): doskok na nohy • trojskok (trojnásobný skok do diaľky) • poskok (krátky skok): bežať poskokmi • odskok
2. p. zmena 1
výskok p. skok 1
výskok, -u m.
1. skok nahor: Nemožno ho (jas lúča) dosiahnuť výskokom zo zeme. (Gráf)
2. zried. vyskakovanie do výšky: Pustil sa do výskoku v tuhej radosti. (Ondr.)
výskok m 1. skok smerom hore, vyskočenie: superjectus: nadhozeni, preskok, wyskok (KS 1763) 2. náskok: deg mu (koňovi) owsa (s) dewesilem, at ma wiskok pred druhim konem wo gednoho kone (RG 18. st) 3. zbytočný konár, vlk: w magj mesiczy nemagj se stromy obrezowaty aneb čistity okrom wiskoky, kterežto se muožu obrezowati (NN 18. st) 4. zool hmyz kováčik obilný z čeľade Elateridae: elater: wiskok (KrN 1795); wyskok (:kowáč:) nazýwa se ten chraust, kterého když horeznak položíss, do hury wyskočj (BH 1798)