vrták -a m.
1. vŕtací nástroj: špirálový v., vyvŕtať otvor v-om
2. živ. mn. -ci expr. všetečný, do všetkého zapárajúci človek: nesympatický v.
vrták -ka pl. N -ky m.
škriepnik kto vyvoláva škriepky, hádky • hašterivec • hádavec • expr.: zapárač • zádrapkár • vrták • expr. zried. zadierač • kniž. svárlivec
vrták 1. nástroj na vŕtanie: špirálový vrták • nebožiec (nástroj na ručné vŕtanie do dreva): vyvŕtať nebožiecom dierku
2. p. škriepnik
vrták1, -a m. nástroj na vŕtanie: ručný v.; špirálový v., skrutkový v.;
vrtáčik, -a/-čka m. zdrob.
vrták2, -a, mn. č. -ci m. hovor. expr. človek, ktorý nie je s ničím spokojný, ktorý všetko kritizuje: Zo šťastného, spokojného človeka stával sa vrták. (Vaj.) Vtáci (sú to) veru, tak, tak! (Jes-á)
vrták m nástroj na vŕtanie: P. atpn Wrtek ( 1453), Gasspara Wrtiaka (v Žiline 1469 ŽK); Ladislauss Vertthak (v Lovčici 1572 U1)