Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj subst priezviská

vlna1 -y vĺn ž.

1. oblúkovitý útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny: morské v-y, v-y narážajú na breh;

pren. vznášať sa na v-ách na hladine

2. čo tvarom pripomína vodnú vlnu: v-y na vlasoch, v-y pohoria

3. fyz. (periodický) pohyb vznikajúci v prostredí al. v elektromagnetickom poli: zvukové v-y, tlaková v., dlhé, stredné, (veľmi) krátke v-y, seizmické v-y

4. čo vzniká náhle a šíri sa v nárazoch: v. štrajkov, v. horúčav; v. radosti; nová v. šírenie sa niečoho nového

5. opakujúca sa činnosť, akcia ap.: prvá, druhá v. privatizácie;

vlnový1 príd. k 3: v-á dĺžka;

vlnka1 -y -niek ž. zdrob. k 1, 2


vlna2 -y ž.

1. srsť niekt. zvierat použ. ako text. surovina: ovčia, angorská v.

2. vlákno, priadza z nej; tkanina z tohto vlákna: klbko v-y, pliesť (šál, sveter) z v-y; hovor. čistá v. čisto vlnená látka

3. materiál pripomínajúci vlnu: drevitá, sklená v.;

vlnový2 príd.: v-é ovce;

vlnka2 -y ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vlna ‑y vĺn ž.; vlnový; vlnka ‑y ‑niek ž.

vlnka -ky vlniek ž. zdrob.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vlna1, -y, vĺn ž.

1. oblúkovitý útvar vznikajúci na vodnej hladine, šíriaci sa z miesta rozruchu: vodná v.; morské v-y; v-y sa valia, hádžu, dvíhajú, dorážajú na breh, v-y sa lámu;

2. kniž. (len v mn. č.) vodná hladina, voda vôbec: loďka, čln sa vznáša na v-ách; Strom vo dvoje prelomený klesol do vĺn. (Jaš.) Zmárnil si mladý život vo vlnách Váhu. (Vlč.)

3. niečo zvlnené, tvarom podobné vodnej vlne: v-y na vlasoch, v-y pohoria; v-y piesku presypy; geogr. terénna v. mierna vyvýšenina v teréne;

4. fyz., el. tech. súhrn dejov šíriacich sa (obyč. periodicky) súvislým prostredím z nejakého počiatočného rozruchu: zvukové, svetelné, magnetické, elektromagnetické v-y; geol. seizmické v-y; rádiotel. dlhé, stredné, krátke, veľmi krátke (ultrakrátke) vy-;

5. náhly výskyt niečoho, šíriaceho sa obyč. vo väčšom množstve, v rýchlych nárazoch: v. horúčavy, v. vetra]; revolučná v.; v. odboja, odporu, protestu; štrajková v.; nová v. poézie; v. fašizmu nápor;

6. bás. prudký, náhly príval citov, prudké, náhle citové vzplanutie: v. citov (Tim.); v. dojatia (Min.); v. rozcítenia (Letz); Horúca vlna ho zaliala pri predstave, čo matka a otec povedia (Zúb.) pocítil horúčosť od rozčúlenia, vzrušenia;

vlnový1 príd.: fyz. v-á dĺžka dráha, ktorú vlna prebehne za dobu jedného kmitu; v-á teória hmoty snažiaca sa vysvetliť fyzikálne procesy mikročastíc pomocou hmotných vĺn; v-á mechanika založená na vlnovej teórii hmoty; v-á teória svetla podľa ktorej svetlo sa šíri vo vlnách; el. tech. v. rozsah oblasť vĺn, ktorú možno zachytiť na prijímači;

vlnka1, -y, -niek ž. zdrob. k 1, 2;

vlnôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. k 1;

vlnisko, -a, -nísk str. i ž. zvel. k 1


vlna2, -y ž.

1. srsť niektorých zvierat, najmä oviec: ovčia v.; dlhá, krátka v.; strihať, česať, čechrať, spriadať v-u; Dáte mi chlp vlny. (Kuk.) Má brčkavé vlasy ani vlna jahňaťa. (Tim.) Obracia kožúšok vlnou dnu (Kuk.) kožušinou.

2. vlákno, ktoré vzniká spriadaním tejto srsti: hrubá, tenká v.; pradeno, klbko v-y, motať v-u, upliesť niečo z v-y;

3. hovor. vlnená látka: oblek z česanej v-y; to je čistá v. čisto vlnená látka;

4. odb. vlákna z rozličného materiálu pripomínajúce ovčiu vlnu: drevitá, sklenená vata; trosková v.;

vlnkový2 príd.: v-é ovce chované na vlnu;

vlnka2, -y, -niek ž. zdrob. expr.


vlnka1 p. vlna1

vlnka2 p. vlna2

vlna2 [vl-, vol-] ž
1. srsť niektorých zvierat, najmä oviec: kdoz druheho mecz z gistby nese, nebo wrecze, nebo wlnu, muoz sie dobrzie gijti s prawem (ŽK 1473); byl bych welmy rad panu sswagrowy psal list, wssakze pri wazeny wlni musel sem byti (TRENČÍN 1607); dowoluje se mu (parobkovi) od wsseckeg cechy gedno sukno vrobit, ale wolnu a ginssge potrebnye wecy sam si ma dati (CA 1609); wlna se dwakrat do roka striže (K. N. MESTO 1690); člowek potrebu ma na nerozumne howada, aby gegych massem se žywil, kožu gagych a wlnu se oďel (PP 1734) kožušinou; z baranou srednich z wlnu koža (L. MIKULÁŠ 1765)
L. birčia v. z birky: sudy gedlowe, w nych wlna byrcza, no 2 (DUBNICA n. V. 1720) (ovca) dwakrat w roku dawa wlnu (GV 1755) strihá sa; dobrý baran jak na plemeno, tak na wlnu bude (VOv 1779) na produkciu vlny
F. panna w dome radnegi pri wlne a lnu pod kuželu ma sedeti (SP 1696) má sa venovať domácim prácam; u svine vlnu hledati, od ovce srst též žádati jest bláznovství (PV 17.-18. st) o zbytočnosti niečoho; (hriechy) gako wlna bjlé budú (BlR 18. st) budú odpustené
2. vlákno, ktoré vzniká spriadaním srsti: w Ziline a w Rajczy wssetczy (súkeníci) mohu sobe wlny sukeniczke a ramy slobodne udelaty (P. BYSTRICA 1506); gest postawuow okolo dwatczetj, wlny ze ssest postawuow; w remesle wlny na osm postawuw (ŽILINA 1569; 1601); magjcimu git na wandry sskorne prisluchagj aneb koženj kepenek neb z wlny ubitj (KoB 1666); sukna z wlny na tlusto tkane (PrV 1767); kabati dwa Telemachowi odewzdané, geden nad sneh belssy z makég wlny (PT 1778)
F. wlci též do baraneg wlni se oblykagu, aby snadnegsse sklamali owce (PP 1734) (o pretvárke); lana victum qvaeritare: z zwjganjm wlni chléb hledati (KS 1763) živiť sa spriadaním vlny
3. vlákna z rozličného materiálu pripomínajúce vlnu: xylon: gedno drewo bawlnu plodné aneb wlnu (KS 1763 bot) chlpy semien bavlníka Gossypium; vlnka dem k 1: lanula: wlnka (KS 1763)

Wlnka_1 Wlnka Wlnka_2 Wlnka
vlnka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vlnka
G (bez) vlnky
D (k) vlnke
A (vidím) vlnku
L (o) vlnke
I (s) vlnkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) vlnky
G (bez) vlniek
D (k) vlnkám
A (vidím) vlnky
L (o) vlnkách
I (s) vlnkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko VLNKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 148×, celkový počet lokalít: 34, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 20×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 18×;
SOLČIANKY, okr. TOPOĽČANY – 13×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 11×;
BOŠANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 10×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
NOROVCE, okr. TOPOĽČANY – 6×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 6×;
DOLNÉ VESTENICE, okr. PRIEVIDZA – 4×;
NITRIANSKE SUČANY, okr. PRIEVIDZA – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu