vladár -a m. feud. panovník, vládca;
vladárka -y -rok ž.;
vladársky príd.: v. rod
vladár -ra pl. N -ri m.
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
vladár 1. p. panovník 2. p. pán 1
vladár, -a m.
1. feudálny panovník, monarcha, vládca: V údelnom kniežatstve Nitrianskom vládli vladári z kráľovského rodu. (Vlč.) Za vladárov boli považovaní vždy len feudáli. (Gos.)
2. expr. kto má moc nad niečím, rozhodujúci vplyv v niečom, vplyvný človek: burzový v. (Gráf);
vladárka, -y, -rok ž.;
vladársky príd. i prísl.: v-a moc; v. rod; v. si počínať;
vladárstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) postavenie, moc vladára: ujať sa v-a;
2. územie spravované vladárom: hranice v-a;
vladárik, a-, mn. č. -c/-kovia m. zdrob. iron.
vladár m 1. feudálny panovník, vládca: zanechawam Jacoba patriarchu, kterak on chtiegice milost u wladare egipskeho ziskatj (KT 1753); prwny mesto, Utinum, bohate, prybytek wladára a patryarchy akwyleyskeho (KrP 1760); dá Búh, že pod včilejším vaším krajini vladárem i kosťeli i fári svedčňejšéj budú (BR 1785) 2. kto má moc nad niekým, niečím, kto spravuje niečo: on (Koza) otcze sweho diediczem a wladarem wrchnym toho domu kupeneho ustanovuje (P. ĽUPČA 1567); rozkazal kral Aphenesowi, wladarowy nad komorniki swimi, abi uwedel synuw yzraelskich (MS 1758); swaty otec reholnjkuw sporádal, zanechawsse gim za wládare Samuele (VP 1764); Gir bil stawu wojanskeho, wladarem nad wogskem (Káz 18. st) L. meži(!) nimj (dvoranmi) negprednegssj sau: kanclyr, wladar pokladuw (OP 1685) správca pokladu; Jeho Velikomožnost, zdejši pan komendant a vladar slovutnej rady zdejšej, dal oznámiti (B. ŠTIAVNICA 17. st CM) predseda; rozprawal prwny, wládar ssenkársky, sen swúg (KB 1757) kráľovský pohárnik; pistrinarius: wladár mljna majiteľ mlyna; villicus: stodolny wládar správca sýpky; gymnasij praefectus: sskolny wládar školský dozorca (KS 1763); vladár loďe dobrovoľne, aj bez potrebnosťi sem tam po mestách jest sa meškal (BR 1785) kapitán lode P. atpn Girzyk Wladarz (v Žiline 1479 ŽK); -kyňa ž k 1: dominatrix: panownica, wladárkyna (KS 1763); k 2: (Anton) nawsstiwil swú sestru, která misterka a wladarkine nad ginjma pannami ustanowena bila; (žena) mnohjch duchownjch dcér matka a wladarkine gest učinena (VP 1764); -sky príd: multatus: wyhozeny z úradu wladárského (KS 1763); -stvo [-o, -í] 1. činnosť vladára, vládnutie; moc: yak gsme se dostaly pod moc a wladarstwj wassy (GBEĽANY 1656); delegatio: moc daná, wladárstwj swěrené (WU 1750); pán nema wladarstwj nad smrtj a žjwotem služebnjka (HeT 1775); abj sme uctiwost prokazuwalj y tim, kterich sobe wiwolugeme na uradj wladarstwj (Káz 18. st) 2. spravovanie, vlastníctvo: cožkolwek hori a stromow gest mezy timito dwema cestamy, to wssecko dostalo se gest k wladarstwy Eliassowy (ZVOLEN 1567); byl Abram welmy bohaty w wladárstwu strjbra a zlata (KB 1757) 3. územie spravované vladárom: ten čas zem podelena na králowstwa a wladárstwy (KrP 1760); regnum: králowstwi, wladárstwi (KS 1763); rjmský cysar kresťanúw po wssech kraginách wladárstwj rjmského prenasledowal (WP 1768)