velebný príd. kniž.
1. dôstojný (význ. 1), úctyhodný: v-á postava starca
2. vznešený (význ. 1), majestátny: v-é horstvo; v-é ticho;
velebne prísl.;
velebnosť -i ž.
velebný -ná -né príd.
dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctený • vážený: dôstojný, ctený, vážený učenec • kniž. ctihodný: ctihodný človek • kniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče
2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážny • seriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzor • vznešený • expr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjav • úctyhodný • kniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná staroba • slávnostný: prehovoriť slávnostným hlasom • kniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava
3. p. primeraný, zodpovedajúci
povznášajúci ktorý mocne pôsobí a obyč. i (mravne) zošľachťuje • vznešený • ušľachtilý: povznášajúci, vznešený, ušľachtilý cieľ; povznášajúca, vznešená, ušľachtilá práca v oblasti umenia • očistný • očisťujúci • kniž. katarzný (prinášajúci vnútorné očistenie a tým aj uvoľnenie, povznesenie): naplnil ju očistný, očisťujúci, katarzný pocit; povznášajúci, katarzný účinok • slávnostný • velebný • kniž. majestátny (mocne pôsobiaci na city svojou vážnosťou, velebnosťou, majestátnosťou): slávnostné, velebné, majestátne ticho obradu
slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry
vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. ctný (Timrava)
velebný 1. p. dôstojný 1 2. p. vznešený 1, vážený
vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie
2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin
3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod
velebný príd.
1. vzbudzujúci pocity úcty, vznešený, majestátny: v-é ticho; v. zjavom (Hviezd.); Smrť je sama v sebe nesmierne velebná. (Kuk.); v-á chvíľa (Ráz.); v-é rozvaliny (Vlč.); pren. reč tiekla mu pokojným, velebným rúdom (Škult.) vážne, dôstojne rozprával; arch. v. pán kňaz, duchovná osoba (obyč. v oslovení);
spodst. velebný, -ého m. zried. kňaz, duchovná osoba: Majstrová zamlčala velebnému, že kurence nepiekla ona. (Tomašč.)
velebný príd vzbudzujúci pocity úcty, vznešený, majestátny: Ya Vassym Mylostym oznamugy, ze bude ten cztwrtek po narozeny velebney Panny Marie, ale na ten czas prawa zadneho nebude (B. ŠTIAVNICA 1556); Geho Milost mela roskaz od welebneg stolice (BZENICA 1639); s tym milostivu rezolucii očekavajice zustavame slavnej a velebnej stolici nehodni podani (KOSORÍN 17. st LP); (kráľ má) welebnjmi skutkj prewissowati (PT 1796) L. v-á sviatosť oltárna cirk posvätný úkon, pomocou ktorého sa veriacim kresťanom dostáva osobitnej Božej milosti: (kazateľ) welebnu swatost (:neb wečeru Pane:) prisluhuge (KoB 1666); (majstri) na processii powinny budu z naležitu pobožnosty se ustanowity a welebnu swatost oltarny w dobrem poradku až do koncze sprowazaty (ŠAŠTÍN 1764); pri času welikonočnjm welebnu swátost oltárnj prigimati (UKK 1768); nemocny se spovidal, prigal welebnu swatost a zemrel (GK 1779); -e prísl úctivo, oslavne, slávnostne, pochvalne: tak se slaussý, aby sme y my z poďekowáňy pochadzagycimi welebne dywnimy slowmy Boha nasseho chwalili (PP 1734); gloriose: sláwňe, chwalitébňe, welebňe; honorifice: uctiwe, welebňe (KS 1763); laude digne magnifice: welebně (PD 18. st); -osť ž úctivosť, dôstojnosť, vážnosť, velebenie, oslavovanie: náš Pán Gezuss Krystus w welebnosti a w sláwe swég se wssemj swatymi sauditi žiwé y mrtwé hotowy prjbytek w nassem srdcy nagjti mohl (Mod 16. st); wyznáwa swatá obecná cyrkew Otce nesmýrné welebnosti (CC 1655); nic pri ňj (Minerve) opowrženeho, neslušneho a lechkomislneho se ňenalezalo, ale wssecko dustognu welebnosť znamenalo (PT 1796); Pane, wywyssená gest welébnost twá nad nebesa (BlR 18. st) L. jeho v. titulovanie niekoho vysokopostaveného: pany kamarasse vhorskey komory, menom czysare pana milostiweho, Geho Welebnostj, mne napominay a roskazugy (PRÍBOVCE 1566 KL); když ho kral poctiwe pozdrawil, Geho Welebnosty Iazon podekowal (HI 18. st); Božská v. náb Boh: aby na nas nič nalezeno nebilo, čo by očy Božskej welebnosty urazity mohlo (Le 1730); ga gsem winnen twég Bozskeg welebnosti vrazeni a ti neywetcy dobrotinec dusse meg (PI 1749); stánok v-i, kráľovstvo v-i náb nebo: ey, w stanku Welebnosti twé (Boha) bidleňý twé bude wždy wečné (CC 1655); po tretj panuge a kraluge Krystus w králowstwj welebnosti a sláwy (SlK 1766-80)