varhaník m kto hrá na organe, organista: item dano gest s poruczeny Gich Milosty panu radnich warhanikowy na roczny službu rzy (SKALICA 1632); organicus: wárhanjk (KS 1763) P. atpn Mateg Warhanik (v P. Bystrici 1576); -íčka ž manželka organistu: nech syn mug s tychto ssyat da dwa nebo try postawy warhanyczky Swateho Yurskeg Marini katolitszkeg z megho poruczeny (BRATISLAVA 1667); -ícky príd: organopoeus: warhanický (PD 18. st); -íctvo s zamestnanie organistu: organopoeia: warhanjctwj (PD 18. st)