varga1, -y, várg ž. nár. papuľa, pysky, tlama niektorých zvierat (napr. koňa): sfučiac vše vargami (Hviezd.); Varí — ibák vargy z koňa. (Hviezd.)
varga2, -u, mn. č. -ovia m. nár. garbiar: Prišiel domov varga s krpci. (Tim.) Budem nocovať u jedného vargu. (Tim.)
varga ž poľ pera: item, když se rak prida na gembach aneb wargach, po nasky pery (LR7 18. st)
varga m garbiar: Georgius Klein, zenaty messtyan a warga (PREŠOV 1784); -ovský príd: Joseph Várholy, ženaty towariss wargowsky (PREŠOV 1786); -ovstvo s garbiarske remeslo: Joannes Grega slobodny uči sa vargowstwo (PREŠOV 1784)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich