vajda -u mn. -ovia m. (róm.) vodca väčšej skupiny (kočovných) Cigánov
vajda -du pl. N -dovia m.
vajda -u m. ‹maď < slovan› náčelník kočovných Rómov
vajda p. vodca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
vajda, -u, mn. č. -ovia m.
1. (cig.) vodca, náčelník väčšej skupiny kočovných Cigánov: Kŕdel Cigánov sa ukázal neďaleko studne, starého vajdu nebolo medzi nimi. (Kuk.)
2. hist. v Moldavsku a Rumunsku titul lénnych kniežať;
vajdovstvo, -a str. titul, postavenie vajdu: Vajdovstvo i vysoký vek ide v jeho rodine z otca na syna. (Kuk.)
vajda m vodca, náčelník veľkej skupiny kočovných Cigánov: resst ytem Cygan Guna ma dac, wayda zaručyl za neho (PREŠOV 18. st) P. atpn Laslo Waida (na Č. Kameni U1); Jano Wajdik (v Nesluši 1690)