všemohúci príd.
I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť; v-a láska; náb. v. Boh;
všemohúco prísl.
II. Všemohúci m. náb. Boh
všemohúci -ca -ce príd.
Všemohúci -ceho m. (Boh)
Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)
všemohúci ktorý môže všetko, ktorý má všetku moc • všemocný: všemohúca bytosť, všemocný vladár
Všemohúci p. Boh
všemohúci, -a, -e príd. ktorý môže, dokáže všetko urobiť, všemocný. v. pán, v. vládca s neobmedzenou mocou; Ach, láska, láska veliká, všemohúca. (Kuk.) Teraz vidí jasne: ani organizácia nie je všemohúca. (Hor.);
spodst. Všemohúci, -eho m. náb. o bohu
všemohúci [všem-, všechm-] príd ktorý môže, dokáže všetko urobiť, všemocný: sedy (Ježiš) na prawyczy Buoha Otcza wssemohuczeho (S. KAPITULA 1480); p. Buch wssechmohucj racz W. Milosti dati wsseho dobreho (NOVÁKY 1556); mstitel bude sweg slawj P. B. wssemohucy (KoB 1666); Búh wssechmohucy pjsmo cyrkwy wydal (PW 1752); omnipotens: wssemohucy (GrP 1771)