výchova -y ž.
1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u
2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.; telesná, hudobná v., branná v.
3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;
výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele; v-é poradenstvo; v. rez;
výchovne prísl.: pôsobiť v.
výchovný -ná -né príd.
výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódy • kniž. zastar. edukačný • výchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces
výchovný príd. vzťahujúci sa na výchovu, slúžiaci na výchovu: v-á práca; v. časopis, v-á prednáška; v. prostriedok, v-é metódy; v. ústav; v-é pomôcky (Šolt.);
výchovne prísl.: v. pôsobiť na niečo; v. zameraná próza (Mráz)
výchovný príd kŕmny: nutricius: krmny, wychowny (KS 1763)