vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;
vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
vôňa vône vôní ž.
vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávy • aróma (silná vôňa): aróma kávy • buket (vôňa vína) • pach: príjemný pach
vôňa, -ne, -ní ž. príjemný pach, ktorý vydávajú kvety al. iné aromatické látky: príjemná, omamná, sladká, jemná, ostrá, korenistá, prenikavá, ťažká v.; v. kvetov, v. sena, v. jedál; vôňa čerstvo varenej kávy (Žáry); prúd lúčnych vôní (Mih.); v. sa šíri; Vnikla mu do nosa známa vôňa. (Tat.) Zem dýchala vôňou. (Fr. Kráľ) vônička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
vôňa [vu-, vuo-], vôňava [vu-] ž 1. príjemný pach, ktorý vydávajú kvety alebo iné aromatické látky: wonenj wune rozeznáwa (KoB 1666); nos wony (:cyty:) wune a smrady (OP 1685); warug se teg pary aneb wuonj, ktera s teg wody pochodj (OCh 17. st); (P.) ty sy chuti sládkost a wúni libežná wuňawa (BlR 18. st); oleo: wuni widawam (AS 1728); pižmoweg wúnj wiborne wjna (PP 1734); fragrantis: wune (FO 1737); megalium: mást draheg wúni; odoratus: wúňawa (KS 1763); odororis: wune (ML 1779); wune se rozmáhala z ružj (PT 1796) 2. zápach, smrad: mandragora wunie protiwne ma (HL 17. st); foedus odor: sspinawa wúňa; olens: čo wúňu aneb smrad dáwa; dysodes: kdo zlu wúňu má (KS 1763)