Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vôňa ‑e ‑í ž.; vônička ‑y ‑čiek ž.

vôňa vône vôní ž.

-ňa/276105±68 2.15: substantíva ž. N sg. 56482→56473
+24
−8
hovorkyňa/7382 poisťovňa/4360 ňa/3944 Soňa/2212 kuchyňa/1842 bohyňa/1360 baňa/1284 základňa/1192 Ľubovňa/1172 jaskyňa/1159 poslankyňa/1085 sporiteľňa/1057 zástupkyňa/1006 kolegyňa/992 sviňa/945 platňa/861 studňa/819 sudkyňa/794 dielňa/794 ňa/711 (314/21502)

vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávyaróma (silná vôňa): aróma kávybuket (vôňa vína) • pach: príjemný pach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vôňa, -ne, -ní ž. príjemný pach, ktorý vydávajú kvety al. iné aromatické látky: príjemná, omamná, sladká, jemná, ostrá, korenistá, prenikavá, ťažká v.; v. kvetov, v. sena, v. jedál; vôňa čerstvo varenej kávy (Žáry); prúd lúčnych vôní (Mih.); v. sa šíri; Vnikla mu do nosa známa vôňa. (Tat.) Zem dýchala vôňou. (Fr. Kráľ) vônička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

vôňa [vu-, vuo-], vôňava [vu-] ž
1. príjemný pach, ktorý vydávajú kvety alebo iné aromatické látky: wonenj wune rozeznáwa (KoB 1666); nos wony (:cyty:) wune a smrady (OP 1685); warug se teg pary aneb wuonj, ktera s teg wody pochodj (OCh 17. st); (P.) ty sy chuti sládkost a wúni libežná wuňawa (BlR 18. st); oleo: wuni widawam (AS 1728); pižmoweg wúnj wiborne wjna (PP 1734); fragrantis: wune (FO 1737); megalium: mást draheg wúni; odoratus: wúňawa (KS 1763); odororis: wune (ML 1779); wune se rozmáhala z ružj (PT 1796)
2. zápach, smrad: mandragora wunie protiwne ma (HL 17. st); foedus odor: sspinawa wúňa; olens: čo wúňu aneb smrad dáwa; dysodes: kdo zlu wúňu má (KS 1763)

vôňa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vôňa
G (bez) vône
D (k) vôni
A (vidím) vôňu
L (o) vôni
I (s) vôňou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) vône
G (bez) vôní
D (k) vôňam
A (vidím) vône
L (o) vôňach
I (s) vôňami

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani farbu, ani vôňu ni couleur, ni arôme
a vôňa, spev vtákov et parfums, chants d'oiseaux
bez vône ako víno sans bouquet comme le vin
ktorá vyváži všetky vône qui vaut tous les parfums
ma vôňou a jasom m'embaumait et m'éclairait
našom dome a vôňu notre maison et le parfum
vôňa vosku je pravá l'odeur de cire est vraie
zákutí a vôňa potu recoins, et une odeur de sueur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu