víťazný príd.
1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo
2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas; v. gól
3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk; v. pohľad;
víťazne prísl.: vyjsť z boja v.
víťazný -ná -né príd.
prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)
2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočný • počiatočný • prvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominula • pôvodný • najstarší • originálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlač • kniž. pioniersky • priekopnícky: pioniersky, priekopnícky čin • debutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstavenie • premiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu
3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny
víťazný pripomínajúci víťazstvo, svedčiaci o víťazstve • víťazoslávny: víťazné, víťazoslávne výkriky hráčov; víťazoslávny úsmev • triumfálny (vyjadrujúci triumf): triumfálny pochod • zastar. víťazský: víťazská báseň
1. ktorý dosiahol víťazstvo, ktorý zvíťazil: v-é vojsko, v-á armáda, v-é družstvo, v-é mužstvo; v-á robotnícka trieda, v. ľud; v-é štáty; Víťazný február február 1948, v ktorom robotnícka trieda dosiahla víťazstvo nad buržoáziou v ČSR;
2. vedúci k víťazstvu; zavŕšený víťazstvom v ktorom sa dosiahlo víťazstvo; ktorým sa dosiahlo víťazstvo: v. boj, v-á vojna; v. zápas, v. postup; šport. v. gól, v. hod, v. kôš;
3. oslavujúci víťazstvo; pripomínajúci víťazstvo: v. pochod; v-á pieseň; v. oblúk, v. stĺp;
4. prezrádzajúci radosť z víťazstva; víťazoslávny: v. pohľad, v. úsmev; v-á nálada (Jégé); v. svit v očiach (Tim.);
víťazne prísl.
1. ako víťaz; s víťazstvom: vyjsť z boja v.; skončiť vojnu v.;
2. sebavedome; víťazoslávne: dívať sa v. (Jégé); prsia sa mu víťazne dmú (Vám.); oko zasvietilo víťazne (Kuk.);
víťaznosť, -ti ž. sebavedomie; víťazosláva (Sládk., Podj.)
víťazný [-ťa-, -te-] príd 1. kt. dosiahol víťazstvo, kt. zvíťazil: o, wyťezňy bogowňýče, z smrťi, pekla nadherňýče, pod praporcem twým zwykaťi, popreg hrýchu odolaťi; králi mocný, králi slawny, králi znameňite wyťežňy (CC 1655); superans: premohly, premáhágjcy, wjťazny; victorialis: wjťázny, owladagny, prewladagny (KS 1763); wdečna toto wuňe bude pro witezneho Auchisese dussj, kdjž hrob geho krwi nepratelsku skropen bude (PT 1796) 2. vedúci k víťazstvu; zavŕšený víťazstvom; v ktorom sa dosiahlo víťazstvo; ktorým sa dosiahlo víťazstvo: yasnost toho swetla, w geho witeznem zmrtwjchwstany, tak bila mocna, že pre strach geho zlekaly se stražnj (WO 1670); niceterium: wjťázné ssťásti (KS 1763); hodno gest, aby každe stworeny wytežne od pekel nawraceny, z mrtwych wskrisseneho (Krista) wesele a radostne priwitalo (SlK 1766-80); (Ježiš) krew za nás wylél z swú smrťu nás wykúpil a wykúpenjm wečnosti prjstup z wjťaznú smrťú odémkel (BlR 18. st) L. v-á bylina rastlina z rodu deväťsil Petasites: nektery sobe tu bylynu pry sobe nosy, aby se žadne strelby nebaly, a protož zowu gj bilina wytezna (HL 17. st) 3. oslavujúci víťazstvo; pripomínajúci víťazstvo: wogacy, genž zwjtežyly, pjsen witeznu spjwagjce, domuw se nawracugj; wogacy, genž zwjtežyly, znamenj wjtezne wistawiwsse, domuw se nawracugj (KoB 1666); križ s(vätý) gest witezny praporec (Le 1730); wisse sprawedlnosti nádhernegssá geho (kráľa) wytežná koruhew bila z premožených králúw (PT 1778); Rekowe zwiteziwsse, do Troge mesta zádaného s koruhwemi wjteznymi wgeli z welikym wesseljm (HI 18. st) L. v-ý voz kríža náb znak vykúpenia, spásy: Krystus Pan po premozenem a wibogowanem nepratelowi, tess wezgie se na triumffalnem a na witežnem woze križe (MS 1758); v-á obeta, v-á obeť bibl pokojná obeta prinášaná Bohu ako poďakovanie za víťazstvo, prosba: kdokólwěk obětowat bude obět wjťaznú, obětowat také bude obět suchu bjlég múky (KB 1757); victima: wjtězná obět (AP 1769); v-ý peniaz strieborná minca s obrazom bohyne Viktórie, platiaca 1/2 denára: victoriatus: wjťazny penjz (KS 1763); v-ý dar cena za víťazstvo (v turnaji) v behu: olim decurrébant cursores inter cancellos ad metam et qui primum contingebat eam, accipiebat brabíum (:praemium:) a brabeusa: před časy behali behaunj (:zawodnicy:) mezy ssrankamj do cyle a ktery negprw dobehl, bral klenot (:witezni dar:) od obrmana (OP 1685) 4. prezrádzajúci radosť z víťazstva; víťazoslávny: ovatio: spew, aneb spiwani wjťazné, plesáni radostné; plaudit(:ur:) victoria: wjťázná radost sa držj; ferculum: wiťazná pompa (KS 1763); ferculum: vitezna pompa (LD 18. st); -e [-ťa-, -te-] prísl 1. ako víťaz, s víťazstvom: Jezus gest gmeno twé welebné a slawné, prawyce twa u welikeg syle zwelebená gest, ruka twa hrdinské a zmužilé skutky wykonawala, welikost hrjchu, ostrost smrti, zuriwost diabla Satanasse y wssech neprateluw porazyla a sobě wytězně podmanila (Mod 1573 E); Pán a swetlo, w mocy diabla oblúpil, odtud otce swate, gým yate, zdawna, gsy wywedl wyťezňe y prewelebné (CC 1655); invectus urbem triumphans: wjťázňe gissel do mesta (KS 1763); ktery (mučeník) kdyžby na sskripec witahnuty ohniwé ssinj a plechy witezne byl wistál, poručil ukrutný tyran medem ho po celém tele pomazati (VP 1764); králowstwj nebés násilu trpí a korunuwaný nebíwá, gedine kdo wíťazne boguge (BN 1790) 2. sebavedome, víťazoslávne: (Peter) esste nic nebil trpel, že totissto esste predewssecku zasluhu chcel w stawe zustawati a ze pred witestwim chcel witezne plesati a prospewowati (MS 1758)