väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;
väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;
väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca; v. poriadok;
väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice
väzeň väzňa pl. N väzni G väzňov m.
väzeň kto je zbavený osobnej slobody, kto je väznený • trestanec: žaláre plné väzňov, trestancov; amnestovať väzňov • hovor. expr. basista • zastar. áreštant • hovor. zastar. šupasník
väzeň, -zňa, mn. č. -zni m. kto je väznený, kto je pozbavený osobnej slobody bez práva na voľný pohyb: politický v.; cítiť sa niekde ako v. obmedzený, neslobodný; Na Miša účinkovala nedeľa tak, ako keď väzňa vypustia z temného žalára. (Jégé) Je koniec mojej slobode, som sputnaný ako väzeň. (Zúb.); pren. obyč. žart. domáci v. kto nesmie z nejakých dôvodov opustiť svoj by; kto nemá voľnosť, koho strážia (napr. manžel, deti ap.);
väzenka, -y, -niek ž. zried. väznená žena;
väzenský príd. súvisiace s väzňom i s väzením: v. dozorca; v-á strava, v-á cela, nemocnica, v-é šaty
väzeň, väzník m kto je pozbavený osobnej slobody bez práva na voľný pohyb: weznowe zaplatiwsse ssacunk (KoB 1666); pan žilinskej velkomožnosti chodil a za prepušteni takovych veznuv napominal (TURANY 17. st); (Otče nebesky) obwesel smutne, potess wezne krestianske (AgS 1708); (bludári) papeža Antikristusem a byskupuw weznuw Antikrista nazywagu (PP 1734); Joas pak chitil Amaziassa a gakossto wazňa, prywedel ho do geho wlasneho mesta Jeruzalema (GK 1779); Antoni Neuman slobodny odsudeny weznik na ssest roky (PREŠOV 1784); -ovský príd: k skrocenj nesslechetnjch pruty su, klady, domy weznowske, žalary (KoB 1666); -ový príd: vernilis: pacholsky, et weznowy (KS 1763)