upír -a m.
1. mytol. vybájená bytosť, kt. ľuďom (v spánku) cicia krv;
pren. pejor. človek trápiaci iných: žena u.; finanční u-i
2. mn. N a A -y druh netopiera (cicajúceho krv zvieratám), zool. Desmodus
upír -ra pl. N -ri m.
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
upír 1. vymyslená bytosť, ktorá ľuďom cicia krv, obyč. v spánku • vampír • mora (domnelá bytosť trápiaca ľudí v spánku)
2. p. surovec
upír, -a, mn. č. -y m.
1. druh malého netopiera (známy tým, že cicia krv zvieratám); zool. netopier u. (Vampyrus spectrum);
2. (mn. č. -i) neľútostný, ukrutný človek, tvor: Odvaha môjho nezvyklého hosťa rástla. Stával sa upírom. (Švant.);
pren. (mn. č. -y) niečo spôsobujúce človeku veľké trápenie, zožierajúce človeka: Bola tu veľká ťarcha, ktorá ležala na bedrách a nedávala vydýchnuť, upír, ktorý cical krv. (Jil.)