ušiak -a mn. N a A -y m. expr. zajac al. iné ušaté zviera;
ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;
ušiak -a D a L -u m. fotel so zvýšenými bočnými operadlami hlavy: driemať v u-u
ušiak -ka pl. N -ky m. (fotel)
ušiak G a A -ka pl. N a A -ky m. (zviera)
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
ušiak 1. p. zajac 1 2. p. stolička 1
zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo
2. p. zajačina 3. p. začiatočník
ušiak1, -a, mn. č. -y m. expr. ušaté zviera, obyč. zajac: Na vŕšku panáčkuje ušiak. (Fr. Kráľ) Líška zistila, že ušiak nie je ďaleko. (Mor.);
pren. (mn. č. -ci) nadávka (obyč. chlapcom, ktorí chcú robiť dojem dospelých): Ja vám dám fajčiť. Ušiaci zelení! (Vám.);
ušiačik, a/-čka m. zdrob. expr.
ušiak2, -a, mn. č. -y m.
1. tel. druh telocvičného náčinia, lopta s uchom: hod u-om;
2. hovor. druh fotela s bočnými operadlami pre hlavu;
3. nár. dva hrnce spojené veľkým uchom, dvojačky
ušiak m zviera majúce veľké uši, zajac: na ptaky y na ussyaka dalo se den 70 (ŠTÍTNIK 1640); za dva ussaky Nemczom dane den 60 (JELŠAVA 1688) P. atpn Mateg Vssak (v Ružomberku 1571); Cristoph Ussiak ( 1664)