učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;
učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny
učebnica -ce -níc ž.
kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)
2. p. zväzok 2
učebnica p. kniha 1
učebnica, -e, -níc ž. škol. kniha, podľa ktorej učiteľ vyučuje a z ktorej sa žiaci učia: školské (stredoškolské, vysokoškolské) u-e; u. literatúry;
učebnicový príd.: u-á tvorba