trnka -y -niek ž.
1. divo rastúci pichľavý ker s trpkými guľkovitými plodmi, bot. Prunus spinosa
2. plod tejto rastliny: oči ako t-y čierne;
trnkový príd.: t-é víno
trnka -ky trniek ž.
trnka, -y, -niek ž.
1. pichľavý ker rastúci divo na medziach a stráňach; bot. t. obyčajná (Prunus spinosa);
2. jeho malý guľatý a čiernomodrý plod trpkej chuti: trpké t-y; oči ako t-y čierne; pren. Zaligotali sa úlisné krčmárove trnky v špárach medzi mihal. nicami (Fig.) čierne oči.
3. nár. slivka;
trnkový príd.: t-é kroviská (Tat.); pren. hovor. t-é oči čierne al. malé
tarenka p. trnka
trnka, vsl tarenka ž bot 1. slivka trnková (trnka) Prunus spinosa, ker a jeho plod: dryenky, osskorusse a trnky dobre gsau proty cerweneg nemoczy (LR1 17. st); prunus sylvestris spinus: trnka (VTL 1679); hruška, tarenka, slivi, jablko, breskiňa, čerešňa (MVV 1779-85); wodka z trnok palena dobra gest, kdis zaludok oslabeni a mladzawi gest (PR 18. st) 2. záhor slivka: item magi swedkowe oznamit, že to palene, ktere mnie na magirzy wzate gest od panu wiberzych, že me wlastni bilo, z mych trnek palene (SKALICA 1676); nebosstik wyczital Kulowemu, zie vkradl slewak trnek (SENICA 1730) P. atpn Jan Trnka ( 1480); -ový príd k 1: py wodu palenu z kwetu trnkoweho, chcesslj gi pak mocnegssy mitj, moč w dobrem wine prez nocz trnkowj kwet (RN 17.-18. st); jak mass wissnowe anebo trnkowe wino dielatj (KuK 18. st); trnôčka [-oč-, -eč-] dem k 1: očy tweg milownicy, ktere ty blazniwe gmenugess trnečky, hwezdyčky, perličky, prenikawegsse ty budu nežli wssecky strely (MiK 18. st) F. mať oči ako t-y mať výrazne čierne oči: aj oči pred tým malo (dieťa) peknie čierne jako trnočky a už potom malo sivie a flochavie (S. ĽUPČA 1732 CM)