triumf -u m. veľký úspech, víťazstvo: t. humanistických myšlienok; sláviť t. v športovom zápolení;
triumfálny príd.: t-a cesta; t. pocit;
triumfálne prísl.;
triumfálnosť -i ž.
triumf -fu pl. N -fy I -fami/-fmi m.
triumf -u m. ‹l›
1. veľké a slávne víťazstvo, veľký úspech
2. hist. (v starovekom Ríme) slávnostný vjazd víťazného vojvodcu do Ríma; sprievod k božstvu na jeho počesť;
triumfálny príd. víťazoslávny: t-a cesta; archit. t. oblúk pôvodne staroveký pamätník na oslavu víťazstva v podobe steny s priechodom, neskôr v podobe brány s nepárnym počtom priechodov, bohato architektonicky členených a zdobených reliéfmi, víťazný oblúk; (v interiéri kostola) oblúk oddeľujúci (hlavnú) loď od presbytéria;
triumfálnosť -ti ž.
triumf p. víťazstvo, úspech
úspech kladný výsledok činnosti, úsilia: životný, umelecký, medzinárodný úspech; hra mala u divákov úspech • zdar: zdar podujatia; želať niekomu veľa zdaru • triumf (veľký úspech): sláviť triumf • šťastie (priaznivá zhoda okolností): mať veľké šťastie • hovor. terno: To je terno!
víťazstvo dosiahnutie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom: víťazstvo nad nepriateľom vo vojne, víťazstvo vo voľbách • triumf (veľké víťazstvo): sláviť triumf v športovom stretnutí • výhra (získanie víťazstva): výhra v športovej súťaži • úspech (kladný výsledok úsilia): dosiahnuť úspech
triumf, -u m.
1. skvelé víťazstvo, veľký úspech: Detvan je najkrajší triumf literárnej slovenčiny. (Vlč.); diplomacia slávila triumf (Kuk.) dosiahla víťazstvo, úspech; triumf Sovietskej armády pri Stalingrade;
pren. pocit uspokojenia, radosti i škodoradosti: Cíti v duši popri úžase i triumf, radosť neobsiahlu. (Vaj.) Na kúsky rozdriapanej šatky pozrela s triumfom. (Kuk.)
2. slávnosť usporiadaná pri príležitosti nejakého víťazstva al. veľkého úspechu, jasot, jasanie, víťazosláva;
3. hist. v staroveku vtiahnutie víťazného vojvodcu do Ríma
triumf m gr/lat 1. veľký úspech, víťazstvo: dekugy tobe, Pane, ze gsy nad diablem, peklem a smrty wečnu triumf slawny obdržel (AgS 1708); kterežto negslawnegssy swe triumphy když Rimane drželi, Krystus P. mnohem slawnegssiho sweho witezstwj nad djablem a peklem držel, gest triumphf na križj (HPP 1754); mrtwemu telu hlawu mečem odťal a za wlasj gj uchopiwsse, wsseckjm bogownjkum gako we zgewnem triumfe ukazowal (PT 1796) 2. víťazná radosť, oslava víťazstva: Filisstinsstj s welikym triumfem truhlu Božj do mesta Azol prineslj (SP 1696); triumphus: tryumf, wjťazská radost (KS 1763); kral Gottuw nawracugjce se z welku pompu a triumphem do zeme Sspanielskeg, poručil k posmechu Pawla swug wuz predchazety (MC 18. st) 3. víťazný vstup: iselasticon: tryúmf (KS 1763); wjťazstwi plné, tryumff do neba toliko sa odkládá (BlR 18. st); -ový, -ný; -álny príd k 1: Krystus Pan po premozenem a wibogowanem nepratelowi tess wezgie se na triumffalnem a na witežnem woze križe (MS 1758); triumphatus: wjťázstwo, wjťázná radost, tryumfowá weselost; triumphalis: tryumfovy, s tryumfem slawny (KS 1763); triumphalis: tryumfný (PD 18. st)