tolerancia -ie ž.
1. znášanlivosť voči presvedčeniu, spôsobom ap. iných: názorová t.
2. tech. najvyššia prípustná odchýlka: dovolená t.;
tolerančný príd.: hist. T. patent (z r. 1781); tech. t. kaliber na meranie tolerancie
tolerančný -ná -né príd.
tolerancia -ie ž. ‹l›
1. rešpektovanie cudzieho presvedčenia, cudzích názorov, znášanlivosť, trpezlivosť (op. intolerancia)
2. odb. schopnosť organizmu znášať určité látky, návyk na liečivo: imunologická t. stav, keď organizmus al. tkanivo nereagujú na určitý antigén; ekol. schopnosť organizmu vyrovnávať sa s pôsobením faktorov prostredia
3. tech. rozsah prípustnej nepresnosti hodnôt sledovanej veličiny, t. j. rozdiel medzi najmenšou a najväčšou dovolenou hodnotou, napr. odchýlky meracích prístrojov, rozmerov, hmotnosti a kvality výrobkov; dovolená odchýlka od hmotnosti mince stanovená zákonom, remedium 1;
tolerančný príd.: hist. T. patent vydaný r. 1781 Jozefom II., povoľujúci obmedzenú náboženskú slobodu príslušníkom nekatolíckych vyznaní; – tech. t-é meradlo; t-á jednotka, značka; t. kaliber hraničný; lek., jad. fyz. t-á dávka žiarenia najvyššie prípustná
tolerancia, -ie ž.
1. znášanlivosť voči názorom a presvedčeniu iných: náboženská t.; názorová t.;
2. tech. najvyššia prípustná odchýlka rozmerov: malá, veľká t-; určiť t-iu;
3. lek. schopnosť organizmu znášať škodlivé látky;
tolerančný príd.:
1. hist. t. patent nariadenie z r. 1781, ktorým Jozef II. priznáva protestantom náboženskú slobodu s istými výhradami; t. edikt;
2. tech. t. kaliber medzný (slúžiaci na meranie tolerancie);
3. lek. t-é štádium štádium narkózy, v ktorom sa strácajú obranné reflexy