tiesňava -y -ňav ž. úzke, tesné miesto (v prírode), úžľabina: t-y Slovenského raja; potok sa prediera t-ou
tiesňava -vy -ňav ž.
tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
tiesňava, -y, -ňav ž.
1. expr. tesné, úzke, tmavé, nepriehľadné miesto: tiesňava tmavých hôr (Švant.); t. hlbokých lesov; Kedy len postojím v tiesňave svrčín. (Ráz.)
2. zried. tieseň, stiesnenosť: Tiesňava zvierala prsia. (Rys.)