terasa -y -rás ž.
1. prír. al. umelý stupeň terénu: stupňovité t-y záhrad; geol. pobrežná t.
2. upravená plochá strecha budovy al. jej časti: sedieť, opaľovať sa na t-e; t. kaviarne;
terasový príd.: t-á plošina;
teraska -y -siek ž. zdrob.
terasa [t-] -sy terás ž.
terasa -y ž. ‹f›
1. umelý al. prírodný stupeň v teréne; geol. vodorovná al. mierne naklonená plocha s príkrejším bočným svahom; usadenina (riečna, jazerná, morská)
2. stav. plochá strecha (budov) so zábradlím upravená na používanie;
terasový príd.: t-é záhrady schodovito upravené zvažujúce sa záhrady; archit., stav. t-á zástavba; geol. t-é štrky, piesky, uloženiny spočívajúce na terasách
terasa, -y, -rás ž.
1. geol. stupňovite uložené vodorovné útvary terénu v údoliach al. na morských pobrežiach, zemný násyp: skalná t., hlinená, piesková t., štrková t.; diluviálna t.; Veľký balvan visel koso nad neveľkou terasou. (Vaj.)
2. archit. vyvýšená rovná plocha pri stavbe al. plochý prístavok so zábradlím; plochá strecha: Večera sa odbavila na terase. (Kuk.) Zrazu ho zazrieme pred hlavnou budovou, na terase. (Al.);
terasový príd.: t-á plošina; t-é štrky;
teraska, -y, -siek ž. zdrob.