teória -ie ž. zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených poznatkov, op. prax: vedecká t.; t. relativity, t. informácie; filoz. t. poznania, t. odrazu; fyz. kvantová t.; spájať t-iu s praxou; hovor. mať vlastnú t-iu názor, výklad veci;
teoretický príd.: t. problém, t. výskum, t. prístup; t-á fyzika;
teoreticky prísl.: t. zdôvodniť, to platí iba t.;
teoretickosť -i ž.
teoretický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
teória -ie ž. ‹g› vedecky konzistentný výklad (na rozdiel od čistej empírie); súbor pravidiel nejakej oblasti umenia al. nejakej zručnosti (op. prax 1): spájať t-iu s praxou; t. vyučovania; t. literatúry; hovor. má na to svoju t-iu výklad, názor; odb. t. riadenia; t. hier; filoz. t. poznania gnozeológia, noetika; psych., sociol. t. osobnosti; práv. t. štátu a práva; t. spoločenskej zmluvy; náb. t. dvojakej pravdy učenie o koexistencii zjavenia náboženskej pravdy a rozumovej pravdy; mat. t. čísel odbor matematiky zaoberajúci sa skúmaním vlastností najmä celých čísel; t. pravdepodobnosti; t. množín; t. informácie veda o zákonitostiach vzniku, zmien a prenosu informácií; t. grafov; ekon. t. štadiálneho vývoja; t. ekonomických cyklov o príčinách konjunktúr a kríz; biol. evolučná, kreačná t.; chem. iónová, valenčná t.; fyz. kvantová, molekulárna t.; (Einsteinova) t. relativity; lingv. t. spisovného jazyka;
teoretický príd. (op. praktický 1); t-é myslenie, vedomosti; t. výskum; odb. t-á chémia, fyzika (op. aplikovaná 1); t-á entita objekt konštruovaný v rámci nejakej teórie, abstraktná entita (op. empirická); log. (v metodológii) t. jazyk; t. predikát;
teoreticky prísl.;
teoretickosť -ti ž.
abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkový • ideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schéma • nekonkrétny: nekonkrétny dôkaz • pojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórie • teoretický (op. praktický): teoretická úvaha • kniž. odťažitý: odťažitý problém
2. p. neskutočný 1
akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody
2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)
kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionár • abstraktný • teoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémami • akademický: viesť prázdnu akademickú debatu
2. p. vzorový
teoretický p. akademický 2, kabinetný 1, abstraktný 1
teoretický príd. založený na teórii, vyplývajúci z teórie, zaoberajúci sa teóriou (op. praktický): t-á poučka, t-é poznatky, t-é vedomosti; t-é hľadisko, t. spis;
teoreticky prísl.: t. myslieť;
teoretickosť i teoretičnosť -ti ž.
teória ž lat zovšeobecnený súbor poznatkov: giné (knihy) prjliš obssjrnau theoriu obsahugj: prjliš obssjrnau theoryi (ZK 1777; 1778); ale y gakkolik dokonálég theorie známosť míťi málo gest (BR 1785); teoretický príd: táto zlatá regule nenj z některého theoretyckého medycynálského bachanta (StN 1785)