telefón -u m.
1. zariadenie na diaľkové prenášanie zvuku obyč. po drôte: domáci t., zavádzať t., zavolať niekoho t-om
2. telefónny prístroj: t. zvoní; hovor. mať hluchý t. bez signálu; (ne)dvíhať t. slúchadlo; → prenosný t.
3. hovor. telefonát: mať, prevziať t.;
telefónny príd.: t-a ústredňa, t. prístroj, t-e číslo, t. zoznam, t-a búdka; t-a karta plastová karta na bezhotovostné používanie telefónnych automatov;
telefonický príd.: t-é spojenie, t. (roz)hovor;
telefonicky prísl.: dohovoriť sa t.;
telefónik -a m. zdrob.: detský t.
telefón [t-] -nu pl. N -ny m.
telefón -u m. ‹g›
1. zariadenie na prenos zvuku, spravidla reči, na diaľku, telefónne zariadenie: úradný, domáci t.; oznámiť niečo po t-e telefonicky
2. prístroj pre toto zariadenie, telefónny prístroj: linkový t.; mobilný t.
3. hovor. telefonický hovor;
telefónny príd.: t-e drôty, vedenie; (účastnícky) t. prístroj; t. záznamník; t-a karta; t-e slúchadlo; t-a linka; t-e číslo; t-a búdka; t. automat; t-a karta umožňujúca bezpeňažný telefonický styk; t-a ústredňa, centrála; t. zoznam účastníckych staníc; eltech. t. prepájač; oznam. tech. podvojná t-a prípojka; t-a sieť, t. obvod; pošt. medzimestský t. hovor; t. spojenie; t-e poplatky; t-a spojovateľka; t. účastník;
telefonický príd.: t. rozhovor;
telefonicky prísl.
telefonát telefonické spojenie • hovor. telefón: máte u nás telefonát, telefón • hovor: medzimestský hovor
telefón p. telefonát
telefón, -u m.
1. zariadenie na prenášanie zvuku (reči) na diaľku pomocou elektrického vedenia: domáci t., poľný t.; zavolať niekoho, oznámiť niekomu niečo t-om; dať si zaviesť t.;
2. hovor. vlastný prístroj nachádzajúci sa v miestnosti, obyč. na stole; slúchadlo tohto prístroja: t. zvoní; zdvihnúť t. (Lajč.); chytiť do ruky t. (Stod.); volá (niekoho) t. niekoho volajú telefónom;
3. hovor. telefonický rozhovor, telefonát: mať t., prevziať za niekoho t., vybaviť t.;
telefonický príd. prenášaný telefónom, umožnený telefónom: t. rozhovor, t-á zpráva, t-é hlásenie; t. styk, t-é spojenie;
telefonicky prísl.: t. sa spojiť, t. podať zprávu, t. upovedomiť koho, t. sa zhovárať;
telefónny príd. patriaci k telefónu: t-a búdka, t-e slúchadlo, t. prístroj, t-e vedenie, t. stĺp, t-e drôty, t-a sieť; t-y zoznam zoznam účastníkov zapojených do siete s ich adresami a pridelenými číslami; t. poplatok, t-e číslo, t-a linka; t-a ústredňa, t-a služba; verejná t-a hovorňa;
telefónik, -a m. zdrob. expr.