tehelný -ná -né príd.
tehelný príd. zried. zhotovený z tehál, tehlový: t. múr (Jes.)
tehelný [te-, ce-] príd 1. zhotovený z tehál: strecha ge slamena neb tehelna (KoB 1666); dlasska tež w tom pracžy stara tjehelna gest zhnita (DUBNICA n. V. 1723) 2. slúžiaci na výrobu al. pálenie tehál: calcinug to w cehelneg pecy, až pokud čerwene bude gako ssarlat; wodu wyleg na teplu tehlenu (!) hljnu, nech se do neg wpige (OCh 17. st); w tey zahradi (je) gedna tyehelna suserna (MOŠOVCE 1733)