teória -ie ž. zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených poznatkov, op. prax: vedecká t.; t. relativity, t. informácie; filoz. t. poznania, t. odrazu; fyz. kvantová t.; spájať t-iu s praxou; hovor. mať vlastnú t-iu názor, výklad veci;
teoretický príd.: t. problém, t. výskum, t. prístup; t-á fyzika;
teoreticky prísl.: t. zdôvodniť, to platí iba t.;
teoretickosť -i ž.
teória [t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
teória -ie ž. ‹g› vedecky konzistentný výklad (na rozdiel od čistej empírie); súbor pravidiel nejakej oblasti umenia al. nejakej zručnosti (op. prax 1): spájať t-iu s praxou; t. vyučovania; t. literatúry; hovor. má na to svoju t-iu výklad, názor; odb. t. riadenia; t. hier; filoz. t. poznania gnozeológia, noetika; psych., sociol. t. osobnosti; práv. t. štátu a práva; t. spoločenskej zmluvy; náb. t. dvojakej pravdy učenie o koexistencii zjavenia náboženskej pravdy a rozumovej pravdy; mat. t. čísel odbor matematiky zaoberajúci sa skúmaním vlastností najmä celých čísel; t. pravdepodobnosti; t. množín; t. informácie veda o zákonitostiach vzniku, zmien a prenosu informácií; t. grafov; ekon. t. štadiálneho vývoja; t. ekonomických cyklov o príčinách konjunktúr a kríz; biol. evolučná, kreačná t.; chem. iónová, valenčná t.; fyz. kvantová, molekulárna t.; (Einsteinova) t. relativity; lingv. t. spisovného jazyka;
teoretický príd. (op. praktický 1); t-é myslenie, vedomosti; t. výskum; odb. t-á chémia, fyzika (op. aplikovaná 1); t-á entita objekt konštruovaný v rámci nejakej teórie, abstraktná entita (op. empirická); log. (v metodológii) t. jazyk; t. predikát;
teoreticky prísl.;
teoretickosť -ti ž.
náuka súhrn názorov • učenie: kresťanská náuka, kresťanské učenie • teória (zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov): fyzikálna teória, náuka
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
teória p. náuka
teória, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. logické zovšeobecnenie skúseností, spoločenskej praxe, sústava základných ideí v určitej oblasti poznania: t. relativity; t. marxizmu-leninizmu; t. diktatúry proletariátu; t. odrazu; revolučná t., literárna t.;
2. hovor. domnienka, názor nepodložený praxou: Jeho stará teória potvrdzovala sa aspoň v tom, že starý Hieronym málokedy chybil. (Vaj.) Badáme, pán sudca, že vy na to máte svoju vlastnú metódu i teóriu. (Gráf)
teória ž lat zovšeobecnený súbor poznatkov: giné (knihy) prjliš obssjrnau theoriu obsahugj: prjliš obssjrnau theoryi (ZK 1777; 1778); ale y gakkolik dokonálég theorie známosť míťi málo gest (BR 1785); teoretický príd: táto zlatá regule nenj z některého theoretyckého medycynálského bachanta (StN 1785)