tanec -nca m.
1. opakované rytmické pohyby podľa hudby: rýchly, pomalý t., krútiť sa v t-i, vziať dievča do t-a
2. takéto pohyby podľa ustálených pravidiel; hud. sprievod k nim: klasický t., ľudové t-e, spoločenské t-e, rituálny t.
3. hovor. tanečná zábava: ísť na t.;
tanečný
I. príd.: t. pohyb, t. pár, t. večierok, t. orchester
II. tanečná ž. hovor. tanečná škola: chodiť do t-ej
tanečný -ná -né 2. st. -nejší príd.
tanec -nca m. ‹n < f› pohyby podľa hudby: moderný t.; ľudové tance;
tanečný príd.: t-é kroky
tanečný príd. vzťahujúci sa na tanec: t-á zábava, t. večierok, t. kurz, t-á škola, t-á sieň, sála, miestnosť; t. orchester, t-á hudba, t-á pieseň; t. pohyb, rytmus, krok; t-á hodina vyučovania tanca;
spodst. tanečná, ej ž. hovor. tanečná škola: chodiť do t-ej;
tanečne prísl.: pieseň ponímaná t.; vyjadriť niečo t. tancom;
tanečnosť, -ti ž. tanečný ráz; zmysel pre tanec
tanečne p. tanečný
tanečný príd súvisiaci s tancom: (jej) tanečný krok tak byl ludom milý (ASL 1701); saltatricula: tanečnica, tanečná ďewka; praesultor: predtanečnjk, tanečny mjstr; choraula: tanečny piskač, muzikant; choreuma: tanečny spew (KS 1763); -e prísl: saltatorie: tanečňe, po skoku (KS 1763)